Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

45 – Natanaelova skromnosť, jeho apoštolské vyznanie. Veľkňaz chce nasledovať Pána.

Hovorí Natanael: „Potiaľto som sa mal s tebou rozprávať; ďalej už leží všetko v rukách Pána. To, čo On chce, to aj my budeme chcieť a robiť to. Lebo my všetci sme duchovne ešte veľmi chudobní, preto sa musíme zdržiavať pri Ňom, aby sa tak Kráľovstvo Nebeské stalo naším. S Pánom chceme znášať aj každý smútok a každé prenasledovanie, aby sme pravú útechu nachádzali pri Ňom a v Ňom. V Jeho mene chceme byť mierni vo všetkých našich myšlienkach, úsudkoch, želaniach a túžbach, a vo všetkom čo konáme a pripúšťame, aby sme sa stali správnymi vlastníkmi pravej pôdy, ktorou je čistá Božia láska v našich srdciach.45,1

Tiež sa nebudeme vyhýbať kraju, kde je to tvrdé a nespravodlivé. Budeme hladní a bude nás smädiť po pravej spravodlivosti; máme však pri sebe Toho, ktorý nás ňou môže naveky nasýtiť!45,2

My sami však budeme – či už s nami budú zaobchádzať spravodlivo alebo nespravodlivo – ku každému plní milosrdenstva, aby sme tak boli v očiach Pána považovaní za viac hodných veľkej milosti Božej!45,3

Všade, tak ako aj tu pred vami, budeme tiež chrániť svoje srdcia pred každou neprávosťou, ako to len bude možné, aby sa Pán od nás neodvrátil, keď na Neho pohliadneme – lebo s nečistým srdcom sa človek k Bohu nemôže priblížiť a v duchu a vo všetkej pravde hľadieť na jeho tvár a plnosť zázrakov Jeho diel!45,4

Ak sme ale čistého srdca, musíme byť ku každému mierni, trpezliví a jemní, lebo hnevlivé srdce nikdy nemôže byť čisté, pretože hnev vždy vyrastá na pôde pýchy. Ak sme ale mierneho srdca, môžeme sa s dôverou ako deti priblížiť k Nemu, ktorý nám priniesol Detstvo Božie a Sám nás učil, aby sme sa k Bohu modlili ako k svojmu otcovi.45,5

Ak aj budeme v iných krajoch a miestach prenasledovaní pre našu, iste nanajvýš spravodlivú vec, tak ako si to ty myslíš, tak to, priateľ môj, nič neznamená; lebo máme Jeho a v Ňom nebesá nad nebesami! A tak sme už tu blažení, veľmi blažení, či už nás ľudia milujú alebo nami opovrhujú a prenasledujú nás kvôli Nemu, lebo On je Pán nad všetkými a všetkým! Lebo Tomu, koho poslúchajú celé nebesia a stoja pripravené Mu slúžiť, ako sme sa včera a niekoľkokrát predtým presvedčili, Tomu nadovšetko slúžime aj my, a to samotné je pre nás najvyššou odmenou a najvyššou poctou! Preto sa o nás netráp, lebo my vieme a uvedomujeme si, ako na tom sme!“45,6

Nad touto rečou plnou odhodlania veľkňaz veľmi žasol a povedal: „Pravda, keby som tu nebol potrebný, a nemal ženu a deti a ďalšie veci, sám by som s vami išiel!“45,7

Hovorí Natanael: „My sme ale ženy, deti a veci nechali za sebou a nasledovali Ho, a naše ženy a deti predsa žijú! Hovorím ti podľa svojej mienky: Kto sa niečoho na tomto svete, nech je to čokoľvek, nedokáže z lásky k Nemu vzdať, ten nie je hoden Jeho milosti! Či ťa to uráža alebo nie, je to už raz tak! Lebo moje srdce mi to hovorí a v srdci je všetko pravda, keď je v ňom raz duch prebudený k živému mysleniu v Bohu. On naše nepotrebuje, my ale potrebujeme Jeho!45,8

Už si Mu vari niekedy pomohol vyzdvihnúť veľké slnko nad šíry obzor a rozliať jeho nebeské svetlou nad šírou zemou? Alebo si snáď videl, či dokonca ukul, okovy, ktorými Pán spútava vetry, ako zadržiava blesky, mocný hrom a more v jeho hlbinách?! Kto môže povedať, že Pánovi s čímkoľvek pomohol?! Keď je to ale tak, ako potom niekto, komu Pán povie, aby ho nasledoval, dokáže stále myslieť na svoju ženu, svoje deti, svoje veci a ihneď nenasledovať Jeho, Pána všetkého Života, všetkých nebies a všetkých svetov, v ktorého sme tak dlho dúfali, že príde a teraz prišiel presne takým spôsobom, ako to o Ňom predpovedali všetci proroci a praotcovia?!“ 45,9

Hovorí teraz veľkňaz: „Keby som len nebol veľkňazom, veru, urobil by som to, čo ste urobili vy všetci! Ale ja som veľkňaz, a keďže tu s nami, ako som zachytil, zostanete už len jeden deň, som tu pre týchto, zatiaľ maloverných, potrebný ako oko na videnie. Preto iste pochopíš, že tu musím zostať ani nie tak kvôli mojej žene, mojim deťom a mojim veciam, ale omnoho viac kvôli týmto maloverným, ktorí sa ešte dlhý čas nebudú vedieť úplne oslobodiť od starej, zakorenenej predstavy o povahe Mesiáša a účele Jeho príchodu. Nebude to žiadna príjemná práca, ale čo narobím?!45,10

Ja teraz pevne verím, že váš Majster je zasľúbený Mesiáš, ale čo moja komunita? Sám si videl, koľkí sa vytratili už počas kázania! Títo sú plní zlostnej neviery a túto budú teraz usilovne šíriť a mnohí, ktorí tu teraz zostali a včera boli ešte plní viery, sú teraz tiež plní pochybností a nevedia, čomu vlastne majú veriť!45,11

Pomyslite teraz ale na mňa, ktorý som tu pre všetkých orákulom, čo za robotu to budem mať! Ak ich ja neobrátim, všetci zostanú, čím len chceš, len nie tým, čím by mali byť, a to až do konca sveta! Hľa, v tom spočíva ten hlavný dôvod, prečo tu musím zostať a verím, že Pán mi kvôli tomu neodoprie svoju milosť! Lebo aj keď nie som v Jeho spoločnosti telesne, zostanem v nej ale navždy duchovne a budem sa usilovať čo najvernejšie Mu slúžiť ako pravý služobník a pastier Jeho stáda, presne podľa Jeho, tu prijatého učenia, a myslím si, že aj Jemu to bude vyhovovať!“ 45,12

Hovorím Ja: „Áno, je Mi to tak milé a úplne Mi to vyhovuje! Lebo v tejto komunite Mi poslúžiš ako účinný nástroj a tvoja odmena v nebesách bude raz nazývaná veľkou! Už ale nadišiel večer, preto pôjdeme naspäť do domu! Nech je tak!“45,13

Po týchto slovách sme sa vydali na zostup z hory, cestou k domu. Stále tam bolo veľa ľudí, hoci mnohí, plní neviery a hnevu, odišli skôr ako som dokončil kázanie.45,14

Čítať ďalej O titule