Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

42 – Natanaelove vysvetlenie zodpovedajúcich obrazov z kázne na hore. Súvislosť medzi prirodzeným a duchovným. Cesta k pochopeniu duchovného. Rozdiel medzi božským a ľudským slovom.

Tu sa veľkňaz obráti na Natanaela a hovorí mu: „Podľa pokynu vášho Majstra sa teraz náhodou obraciam na teba. Vysvetli mi teda aspoň ten najobtiažnejší bod učenia vášho Majstra! Ale len jasné, čisté slová, prosím ťa, lebo dym za dymom žiadnu izbu neosvetlí! Začni teda prosím hovoriť!“ 42,1

Hovorí Natanael: „Ste naozaj takí zadebnení, že nedokážete pochopiť tak jasne podané učenie v jeho pravom zmysle? Či neprorokovali o Kristovi takmer všetci proroci, že Svoje ústa otvorí len v podobenstvách, a že bez podobenstiev s ľuďmi hovoriť nebude?“42,2

Hovorí veľkňaz: „Áno, máš úplnú pravdu; tak to stojí napísané.“ 42,3

Hovorí ďalej Natanael: „No dobre, keď to teda ako znalec Písma vieš, prečo potom Pánovi nadávaš do hlupákov, keď, v súlade s Písmom, otvorí svoje ústa v podobenstvách? Ak ich chceš lepšie pochopiť, môžeš, pravdaže, poprosiť Pána o vysvetlenie, ale nemal by si Mu nadávať do hlupákov len preto, že je ti jeho obrazná reč nezrozumiteľná, keďže ty sám si takýchto vecí Božích úplne neznalý!42,4

Pozri, prirodzené veci majú svoj poriadok a môžu existovať len v tomto konkrétnom poriadku; a taktiež veci ducha majú svoj nanajvýš konkrétny poriadok a mimo tohto poriadku nemôžu existovať, nie je možné o nich premýšľať a ani o nich hovoriť. Ale medzi vecami prirodzenými a duchovnými – keďže veci prirodzené z nich vzišli – je a funguje presná súvislosť, ktorú, pravdaže, pozná najlepšie samotný Pán.42,5

Keď nám teraz Pán zvestuje čisto duchovné, zatiaľ čo my sa stále nachádzame v pevnom nemennom poriadku prirodzenej existencie, môže sa to udiať len cestou súvisiacich, pripodobňujúcich obrazov. Aby sme ale týmto správne porozumeli, musíme sa usilovať prebudiť nášho ducha zachovávaním Božích prikázaní. Až v tomto prebudení sa nám úplne ujasní, čo všetko Pán povedal a odhalil týmito zodpovedajúcimi podobenstvami, a práve v tomto sa Jeho božské slovo a naše ľudské slovo budú naveky odlišovať.42,6

Teraz ale dávaj dobrý pozor! Čo je pre prirodzeného človeka oko, to je pre ducha schopnosť nahliadania do vecí božských a nebeských, ktoré jedine zaručujú bytie ducha v jeho blaženej večnej existencii.42,7

Keďže ale duch, následkom nanajvýš nutného božského poriadku, musí na určitý čas zostúpiť do hmoty tela tohto sveta, aby sa upevnil vo svojej slobode a takmer úplnej nezávislosti od Boha, bez ktorej by Boha nemohol nikdy uvidieť a ešte menej v Bohu, s Bohom a pri Bohu zotrvávať – (Keď ale duch dozrieva v hmote a upevňuje sa v slobode a nezávislosti od Boha, vystavuje sa tým nevyhnutnému nebezpečenstvu, že bude hmotou pohltený a spolu s ňou usmrtený, a z takejto smrti je a musí byť prebudenie do života v Bohu nesmierne ťažké a bolestivé) –, preto Pán pochopiteľne prehovára nie k telesnému človeku, ale k duchovnému človeku: ,Ak ťa tvoje oko pohoršuje, vytrhni si ho a odhoď ho od seba, lebo je lepšie prísť do neba s jedným okom ako do pekla s oboma!‘, čím sa myslí toľko ako: Ak ťa svetlo sveta príliš zvádza, násilím sa od takého svetla odvráť, aby ťa nestiahlo do smrti hmoty!42,8

Keď teda Pán hovoril o dvoch očiach, rukách a nohách, nemyslel tým dve oči, dve ruky a dve nohy tela, ale iba dvojitú schopnosť ducha vidieť, konať a napredovať. Nevaruje teda telo, ktoré nemá žiaden život, ale ducha, aby sa radšej nezameriaval na svet, ak pozoruje, že tento ho príliš silno priťahuje, keďže v takom prípade by bolo lepšie vojsť do večného života bez všetkého svetských skúseností, ako byť na konci, kvôli prílišnému svetskému poznaniu, stiahnutý nevyhnutným súdom sveta.42,9

Duch, pravda, má nahliadať na svet, aj ho spoznávať, nemá v ňom ale nachádzať žiadne veľké potešenie. Akonáhle však pocíti, že ho svet priťahuje, mal by sa od neho ihneď odvrátiť, lebo už tu mu hrozí nebezpečenstvo! A hľa, toto potrebné odvrátenie sa je vyjadrené zodpovedajúcim obrazom vylúpnutia oka. A ten, kto nám vie dať taký výstižný obraz, musí byť určite dobre oboznámený so všetkými duchovnými a hmotnými podmienkami ľudí, čo je podľa môjho presvedčenia možné len Tomu, koho sila, láska a múdrosť stvorila všetky veci duchovné i hmotné! Myslím si, že teraz si Ma predsa len pochopil a vidíš, ako hrubo si zhrešil voči Tomu, ktorý nesie tvoj i naše životy vo svojej všemocnej ruke!“ 42,10

Čítať ďalej O titule