Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

236 – Spoločné jedlo. Faustus chváli Ježišove učenie. Faustova láska k Lýdii. Pánove sprostredkovanie. Faustov pamätný sen o sláve Otca v podobe Ježiša. Poznámky k manželstvu. „Čo Boh spojil, nech človek nerozdeľuje!“

Vrchný sudca a podriadený sudca spolu s Kisjonom, Baramom, Jonaelom, Jairuthom a Archielom idú teraz so Mnou do miestnosti, a zhruba pol hodiny po západe slnka si spolu so Mnou a všetkými Mojimi dajú dobre pripravené a bohaté jedlo. Ešte slobodnému vrchnému sudcovi sa veľmi zapáči Kisjonova najstaršia dcéra a hovorí Mi: „Môj najvznešenejší priateľ, Ty vieš, ako veľmi Ťa – napriek rozdielom medzi našimi náboženstvami, respektíve božskými učeniami – stále milujem, keďže som v tebe nenašiel žiadneho prešibaného a jednostranného Žida, ale jedného veľmi otvoreného, slobodomyseľného a súčasne veľmi mnohostranne vzdelaného a vo všetkých oblastiach hlboko skúseného človeka.236,1

Preto sa ti teraz aj zdôverujem s tým, že sa mi nesmierne páči Kisjonova dcéra. Ale ako dobre vieš, ja som Riman, a ona bude nepochybne Židovka, ktorá žiadnemu pohanovi, ako nás nazývajú Židia, svoju peknú ruku nedá. Povedz, priateľu, čo by sa s tým dalo urobiť? Nemohla by sa za žiadnych okolností stať mojou ženou? Vlož mi do ruky nejaký prostriedok!“ 236,2

Hovorím Ja: „Ty si Riman, a ona je Grékyňa, teda žiadna Židovka, takže z prirodzenosti veci ti nič nebráni uchádzať sa o ňu ako o svoju ženu u Kisjonu, ktorý ti ju určite aj dá. Ale že duchovne je, rovnako ako celý tento dom, podľa Môjho, tebe nie neznámeho učenia, Židovka, to pre teba hádam nebude kameňom úrazu?!“236,3

Hovorí vrchný sudca menom Faustus, Caji Filius: „A prečo by malo?! Veď ja sám som v srdci jedným z najhorlivejších stúpencov Tvojho čisto božského učenia! Myslím si totiž, že Boh, ktorý vedel, ako vybudovať svet a potom bol schopný povolať k bytiu všemožné živé bytosti a nakoniec dokonca aj ľudí, musí byť nesmierne múdry! Ak by takýto najmúdrejší Boh chcel dať ľuďom učenie, nemohol by predsa dať Svojim ľuďom nejaké iné učenie ako nejaké múdre, ktoré je v presnom súlade s prirodzenosťou a princípom udržateľnosti medzi ľuďmi.236,4

Nuž, a Tvoje učenie má tohto ducha a taký charakter, a je preto čisto božské, a ja som ho preto do môjho života prijal ako úplne pravdivé a v tomto zmysle robím aj kazateľa môjmu celému domu a mojim mnohým podriadeným úradníkom. Ak je to tak, potom by sme až na súhlas otca mali mať všetko na poriadku!“236,5

Hovorím Ja: „No, ten už máš, rovnako ako lásku krásnej Lýdie. Pozri sa za seba, na vytešeného Kisjonu, ktorý nevie, čo má robiť od samej radosti, že sa jeho domu dostala takáto česť!“236,6

Faustus sa obzrie a Kisjona povie: „Pán a vládca nad celou našou Galileou a Samáriou! Je to možné, že sa uchádzaš o Lýdiu ako o svoju ženu?!“ 236,7

Hovorí Faustus: „Ó, áno, ako jeden z tisícov, ak mi ju chceš dať!“ 236,8

Kisjona zavolá Lýdiu. Táto prichádza viditeľne v rozpakoch z lásky a veľkej radosti, a Kisjona jej povie: „Nuž, moja drahá dcéra, chcela by si byť požehnaná s týmto úžasným mužom?“236,9

A Lýdia, so zrakom upreným do zeme, po nejakej chvíli povie: „Ako sa ma môžeš ešte pýtať? Keď dnes dorazil tento úžasný Faustus, a ja som ho prvýkrát uvidela, počula som v srdci slová: ,Aká šťastná len musí byť žena tohto úžasného muža!‘ A teraz, keď sa o mňa uchádza, mu mám ísť v ústrety so svojím ,nie‘?“236,10

Hovorí Kisjona: „Ale čo na to povie tvoj najmilovanejší Ježiš?!“ Hovorí Lýdia: „Všetci sme jeho! On je Stvoriteľ a my sme jeho tvory, z ktorých teraz robí svoje skutočné deti! Bez ohľadu na to, On zostáva v najhlbšej hlbine môjho srdca!“236,11

Tu robí Faustus veľké oči a povie, úplne ohromený týmto neočakávaným svedectvom Lýdie o Mne: „Čo, čože – čo to počujem?! Ten môj nedávny krásny sen, ktorý sa mi sníval, má mať azda nejaký pravdivý význam? Videl som celé nebesá otvorené, všetko bolo svetlo, všade nespočetné svetelné bytosti, a v najhlbšej hlbine nebies som videl zjavne Teba, môj priateľ Ježiš, a všetky bytosti akoby s netrpezlivou radosťou čakali na Tvoj pokyn, aby mohli Tvoje rozkazy v okamihu rozhlásiť po celej nekonečnosti!236,12

Vtedy som uveril, že som v Tvojej podobe, ktorej žiara zďaleka presahovala jas slnka, uvidel Dia a prišlo mi to veľmi zvláštne, že si Diovi natoľko podobný. Odvtedy som Ťa tajne považoval za pozemského syna prvého Boha, ktorého som ale identifikoval ako Jehovu Židov a Brahmu Indov, a všetkých ostatných bohov som mal len za Tebe podobné pozemské deti, ktoré On splodil s dcérami Zeme, aby v takýchto synoch Zeme dal ľuďom vodcov, učiteľov a dejateľov!236,13

Teraz však tento sen naberá úplne inú podobu – Ty sám si živý Zeus, Brahma alebo Jehova v tele medzi nami a sám nás učíš o Svojej božskej múdrosti, keďže tvoje predošlé deti na tejto Zemi to pravdepodobne učili zle a neuviedli to do správnej činnosti.236,14

Ak je to nepochybne tak, potom túto najkrajšiu ženu dostávam bezprostredne z ruky môjho Boha, môjho Stvoriteľa, a už sa viac nepotrebujem pýtať, či s ňou budem šťastný!236,15

Teraz však moja túžba nabrala úplne iný rozmer! – Najkrajšia Lýdia! Pohliadni teraz na Pána! Teraz to už nie je o našej vzájomnej túžbe, ale výlučne len o najposvätnejšej vôli tohto Jediného, tohto Pána všetkej slávy, tohto Boha všetkých bohov, z ktorého vzišli všetky nebesá, Slnko, Mesiac a my všetci!236,16

Ty môj vo všetkej plnosti pravdy nanajvýš božský Ježiš! Ak Ti vyhovuje, že sa Lýdia stane mojou ženou, potom je mojou ženou; ak by ti to však čo len v najmenšom nevyhovovalo, vyslov to, a môj život nebude ničím iným ako činným výrazom Tvojej vôle!“236,17

Hovorím Ja: „Môj najdrahší brat! Ja som vás už požehnal, a tým ste už plne jedno telo, ale zapamätaj si:236,18

Čo Boh spojil, to žiaden človek nemá rozdeľovať, a pravé manželstvo tak zostáva naveky nerozlučné! Falošné pozemské manželstvo však aj tak pred Bohom nie je žiadnym zväzkom, a je preto rozlučiteľné tak ako svetskí ľudia a všetky ich zväzky, ktoré od začiatku nie sú ničím iným ako púhym smilstvom, ktorým sú Satanove deti uvádzané do svojej biednej existencie. Vy ste však teraz plne muž a žena a pred Bohom jedno telo, Amen!“ 236,19

Po týchto Mojich slovách sa objímu a zvítajú sa bozkom.236,20

Že toto rýchle spojenie vyvolalo na celom Kise veľkú senzáciu a Kisjona sa teraz zamýšľal nad bohatým venom, si je možné domyslieť.236,21

Čítať ďalej O titule