Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

237 – Príchod Filopolda. Pánov prísľub. Pokračovanie súdu s chrámovou lúpežnou bandou. Faustov rozsudok.

Keď prvá búrka pod vplyvom tohto diania trochu opadla, dorazil už známy Filopold z Kány, išiel hneď za Mnou a chcel Ma informovať, ako všetko v Káne uviedol do toho najlepšieho poriadku.237,1

Ja som ho však veľmi priateľsky pozdravil a povedal mu: „Všetko je Mi už známe; si Mojím učeníkom, choď teraz za Mojimi ostatnými učeníkmi – títo ti budú vedieť povedať naozaj veľa vecí. Ja toho musím dnes v noci veľa dotiahnuť, zajtra sa ale dostaneme k tomu, aby sme sa mohli dobre porozprávať, lebo ty Mi máš poslúžiť ako zbraň.“237,2

Filopold sa poberie za učeníkmi, a stráže takmer súčasne oznámia, že už dorazili všetci povolaní z Kafarnaumu a Chorazin a pýtajú sa, čo sa teraz bude diať.237,3

No Ja poviem: „Najprv ich zaveďte za ich deťmi a dajte im najesť a napiť! My však tých dvanástich farizejov zatiaľ podrobíme celkom mimoriadnemu procesu.“237,4

Stráže odišli a Faustus sa Ma opýtal, či by nebolo lepšie, keby som tých dvanástich vypočul Ja, a on by robil len súdneho úradníka.237,5

Ja ale poviem: „Nie, brat Môj, to by nešlo; lebo z ich pohľadu si len ty držiteľom úradnej moci; preto aj nosíš cisársky prsteň moci na svojej pravici, tiež meč a žezlo – musíš ich teda vypočuť ty sám. Ja ti však vložím na jazyk čo, a ako sa máš pýtať, a tak sa ti nebudú vedieť vykrútiť! Pustime sa preto rýchlo do práce, lebo noc už nie je mladá.“ 237,6

Rýchlo sme sa preto presunuli do súdneho domu, kde tí dvanásti, spolu so svojimi tridsiatimi hlavnými pomocníkmi, pod silnou strážou a vo veľkom strachu a úzkosti čakali na príchod vrchného sudcu; lebo teraz nemali žiaden čas, ani príležitosť zohnať niekde tucet falošných svedkov, ktorí by za nich klamali, a lož aj odprisahali; lebo svätyňa sľubovala špeciálnu milosť každému jednému, kto krivo prisahal v prospech svätyne a všetkých jej služobníkov, pokiaľ to okolnosti vyžadovali! O tom museli byť, pravdaže, vopred poriadne poučení, čo v tomto prípade vôbec nebolo možné. 237,7

Teraz sme vstúpili do súdnej sály v sprievode Kisjonu, Barama, Jonaela, Jairutha a anjela Archiela, spolu s nižším sudcom a viacerými pisármi. 237,8

Hneď pri príchode sa úplne rozzúrený prvý farizej pýta Fausta: „Čo sú to za spôsoby, že sa s nami, kňazmi Božími, potom ako sme ochotne vysvetlili všetko, čo bolo od nás požadované, zaobchádza ako s bežnými kriminálnikmi, a neboli sme prepustení na slobodu?! Ako služobníci Boží vám hovoríme: ak nás hneď neprepustia na slobodu, Boh vám ukáže!“237,9

Hovorí Faustus: „Len sa upokoj, inak môžem považovať za potrebné ťa k pokoju donútiť, lebo my ešte musíme spolu dotiahnuť mimoriadne dôležité veci! Preto ma čo najpozornejšie počúvaj!237,10

Už predtým som pred vami poznamenal, že tieto vaše neslýchané poklady mi pripadajú navlas podobné tým, o ktorých som sa vám zmienil už skôr. Až na jednu vec mám teraz už úplne jasno v záležitosti tohto atentátu na dane a ďalšie poklady poslané cisárovi do Ríma z Pontu a Malej Ázie; tá jedna vec však spočíva v tomto:237,11

Zásielka daní a ďalších pokladov bola podľa popisu doprevádzaná takmer štvrtinou légie rímskych vojakov; preto premôcť takýto mocný sprievod nemohlo byť vôbec ľahké – či už jeho úplným vyhladením alebo aspoň zahnaním na útek.237,12

Že tieto peniaze a poklady boli rímskym veliteľom uchvátené buď priamo vami pomocou ľsti alebo násilia, alebo vašimi ešte prefíkanejšími kolegami, v tom mám úplne jasno – k tomu nepotrebujeme žiadne ďalšie dôkazy, keďže tu k tomu máme viac ako sto svedkov. Ale, ako už bolo povedané, chýba mi už len spôsob, ako k tomu došlo, a nakoniec ešte správna suma – koľko toho bolo; aby som vedel cisárovi do Ríma poslať, čo sa týka peňazí a ďalších pokladov, presnú správu.“237,13

Hovorí prvý farizej: „Pane, toto už je také veľké ohováranie, že to nemôžeme nechať len tak! Aj keby si mal proti nám tisíc svedkov, pomôže ti to len málo alebo vôbec, lebo našou vecou sme si veľmi istí, a napriek všetkej svojej moci nebudeš schopný nám skriviť ani len vlások na hlave! Ušetri si preto každú ďalšiu námahu, lebo odteraz už nebudeš poctený žiadnou ďalšou odpoveďou okrem takej, čo bude k tvojej záhube! 237,14

Ak si farizejov doteraz nespoznal, spoznáš ich teraz, alebo prinajmenšom v blízkej budúcnosti! Lebo takéto neslýchané obvinenie nikdy nemôžeme nechať na sebe spočívať. Podvolili sme sa ohľadom prečinu proti lesnému zákonu, hoci sme sa podľa našich zákonov nemuseli; ale pre pokoj sme prijali tvoj nanajvýš nespravodlivý rozsudok. Voči tomuto však namietame, a ak sa neprávom odvážiš dotknúť čo len jedného statéra, či už sa jedná o zlato, zádržné alebo poklad, nielenže to budeš musieť stokrát vynahradiť, ale k úplnému koncu dôjde aj všetka tvoja sláva! Lebo vo svätyni už teraz budú vedieť, ako nehanebne sa tu s nami zaobchádza!“237,15

Hovorí Faustus: „Takže takýmto spôsobom sa chcete dostať z kaše? No dobre, teraz mám už tiež jasno v tom, čo s vami urobím! S vaším vypočúvaním je koniec; vec je potvrdená stovkou svedkov, a vaša vina je na svetle dňa! Už vám teraz nepoviem nič iné, a ukladám toto ultimátum – drábi už stoja vonku:237,16

Ak chce vašich tridsať pomocníkov prehovoriť, bude im ponechaný život; ak však ani títo nechcú rozprávať, oni, rovnako ako vy, pôjdete ešte dnes v noci pod sekeru! Tam sa potom sami iste presvedčíte, aký z vás mám strach!“ 237,17

Po týchto veľmi chladnokrvných, mocných slovách Fausta predstúpi všetkých tridsať pomocníkov a kričia: „Pane, ušetri naše životy; chceme ti popísať všetko do posledného detailu, ako celá záležitosť prebehla!“ 237,18

Čítať ďalej O titule