Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

197 – Posvätné spoločenstvo pri večeri a potom počas hviezdnatej noci vonku na haďom kopci, kde chce Kisjona zriadiť školu. Ježiš ako pán nad hadmi. Vysvetlenie podobenstva o burine.

Kým som to ledva stihol dopovedať, mladík už bol aj so ženami naspäť, takže sme sa hneď posadili k stolom a čoskoro sme v dobrej nálade zjedli večeru. Po jedle som však všetkým povedal: „Počúvajte, keďže je dnes pekná, hviezdnatá noc, nemali by sme sa hneď odobrať na odpočinok, ale radšej pobudnime na tráve pod šírym nebom, lebo dnes vám chcem toho ešte veľa povedať a ukázať!“197,1

Takýto návrh padol všetkým vhod, a tak sme sa všetci zdvihli od stolov a vyšli von, a to na jeden, zhruba dvadsať siah vysoký kopec, ktorý sa na konci veľkej záhrady mierne dvíhal zhruba tridsať krokov od mora. Kisjona poznamenal, že tento kopec síce poskytuje veľmi pekný výhľad na celé more, no má pritom tú nevýhodu, že je – zrejme kvôli svojej blízkosti k moru – obývaný množstvom hadov, užoviek a zmijí. On už síce vyskúšal všetko možné, aby sa zbavil tejto hávede, ale nikdy to nepomohlo!197,2

Hovorím Ja: „Tým sa nemusíš trápiť! Odteraz už tejto hávedi nebude slúžiť za príbytok, tým si môžeš byť istý!“197,3

Hovorí Kisjona: „Ak je to tak, o čom ani v najmenšom nepochybujem, potom Ti, po prvé, z najväčšej hĺbky môjho srdca ďakujem za zázračné oslobodenie od tohto zla, a po druhé, bude na tomto kopci na Tvoju počesť postavená pravá škola, určená k vzdelávaniu veľkých aj malých, mladých aj starých, v zmysle Tvojho najčistejšieho učenia!“197,4

Hovorím Ja: „Taká škola sa bude môcť – pokiaľ sa bude držať podstaty – vždy tešiť Môjmu požehnaniu. Ale žiaľ tak, ako svet všetko skazí, takisto časom neušetrí ani túto školu, rovnako ako ani Moje najčistejšie učenie, a tak na tomto svete nezostane ničoho, čo by malo trvanie! Lebo celý svet je teraz ponorený v zle, a je obrezaný Satanom! Teraz ale vyjdime na kopec!“ Ja a Kisjona ideme napred, a všetci učeníci a celé Kisjonovo služobníctvo nás pešo nasledujú.197,5

Keď sa však blížime ku kopcu, Kisjona si všimne, ako sa pred ním na kopec plazí veľká užovka, a čoskoro nato ich zbadá niekoľko ďalších a povie Mi: „Pane, mal som teda primalú vieru, že táto háveď ešte odtiaľto neodišla?“ 197,6

Hovorím Ja: „Je to tak preto, aby si slávu Syna Božieho mohol vidieť a spoznať vo väčšej plnosti! A preto dávaj teraz pozor! Teraz týmto zvieratám prikážem, aby toto miesto na všetky časy časov opustili, a kým bude túto záhradu a tento kopec obývať niekto z tvojich potomkov, aby sa na tieto miesta nikdy nevrátili; a uvidíš, že aj tieto mimoriadne tupé beštie musia počúvnuť Môj hlas!“197,7

Tu som sa obrátil ku kopcu a pohrozil beštiám. A tieto ako šípy vystrelili v mnohých tisíckach zo svojich dier a ušli do mora; a tak bol tento vrch navždy očistený od tejto hávede a odvtedy už viac na tomto kopci nikto nevidel ani toho najmenšieho červíka.197,8

My sme si potom v pohode vyšli na kopec, a keďže tráva na ňom bola už trochu orosená, Kisjona dal rýchlo vyzdvihnúť veľké množstvo kobercov a dal nimi pokryť takmer celý kopec, pričom mu mladík zase raz vynikajúco a rýchlo poslúžil. Na kopci pokrytom jemnými kobercami sme sa všetci veľmi pohodlne usadili.197,9

Avšak Moji učeníci, ktorí sa napriek všetkému svojmu premýšľaniu, bádaniu a zvažovaniu nedokázali dostať na koreň podobenstvu o burine na poli, ku Mne na kopci pristúpili a prosili Ma, či by som im objasnil a bližšie vysvetlil podobenstvo o rozsievačovi, ktorý zasial dobré semená, a potom na svojom čistom poli našiel medzi pšenicou burinu.197,10

Ja som im však povedal: „Či ste nepočuli, čo je Kisjona ochotný na Moju počesť postaviť na tomto kopci, a čo som mu nato povedal; ako sa, žiaľ, takejto inštitúcii bude vodiť zo strany sveta? Pozrite, to sa vzťahuje k dobrému poľu, kde bola zasiata tá najčistejšia pšenica, no potom uprostred pšenice aj tak vyrástlo veľké množstvo buriny! Hľa, toto hovorí to podobenstvo:197,11

Ja – alebo ako hovoria Židia, Syn človeka – som ten, kto tu teraz rozsieva dobré semeno. (Matúš 13,37) Pole je svet; dobrým semenom sú deti Kráľovstva; avšak burinou sú deti zla. (Matúš 13,38) Nepriateľ, ktorý ju rozsieva, je diabol; žatvou je koniec sveta a žencami sú anjeli! (Matúš 13,39) No práve tak, ako sa z poľa vytrháva burina, viaže sa do zväzkov a potom sa spáli; tak to bude na konci sveta! (Matúš 13,40)197,12

Syn človeka vyšle Svojich anjelov, a oni z Jeho Kráľovstva pozbierajú všetky neprávosti a všetkých ľudí, ktorí konajú nesprávne (Matúš 13,41) a pre núdzu svojich bratov nemali oči, uši a ešte menej srdce, a hodia ich do ohnivej pece, kde bude kvílenie a škrípanie zubov. (Matúš 13,42) Avšak ohnivou pecou bude pre deti zla – pod čím treba rozumieť pýchu, sebectvo, panovačnosť, tvrdosť srdca, ľahostajnosť voči Božiemu Slovu, lakomosť, závisť, žiarlivosť, lož, podvod, vierolomnosť, necudnosť a smilstvo, cudzoložstvo, falošné svedectvo, ohováranie a všetko, čo je proti prikázaniu lásky k blížnemu – ich vlastné srdce!197,13

Lebo tak, ako spravodlivým z ich vlastných sŕdc vykvitne ich nebo v celej jeho sláve, tak aj nespravodlivým z ich sŕdc vyrastie to, čo v ňom majú; zlé semeno za celú večnosť nikdy neprinesie dobré plody!197,14

Tvrdé srdce nevydá mäkký plod a vierolomný sa nikdy nevzchopí, a hnev sa stane ohňom, ktorý nikdy nevyhasne! Preto sa chráňte pred týmto všetkým, a buďte vo všetkom spravodliví podľa zákona lásky!“197,15

Čítať ďalej O titule