Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

196 – Ďalšie anjelove zázraky v Kisjonovom dome. Jeden anjel sa musí starať o všetko rastlinstvo na Zemi. Anjelove poznámky k jeho sile, ktorá je len silou Pána.

Kisjona teraz ide do komôr a všetky zásoby mlieka, syra a masla nájde v najlepšom poriadku, uložené na určených miestach; ide do sýpok a nájde ich plné; lebo pozbierané bolo aj zrelé obilie z polí. Nato vojde do veľkých stajní pre dobytok, ako aj ovce a osly, a nájde všetko najlepšie zariadené! Vojde tiež do svojho veľkého úradu, prezrie účtovné knihy a všade nachádza ten najväčší poriadok; prezrie pokladnice a nachádza ich všetky plné; potom sa ponáhľa do veľkej kuchyne, a nájde tam všetko najlepšie uvarené a už pripravené vo vhodnom množstve a zložení, a kuchárov a kuchárok sa pýta, ako k niečomu takému mohlo dojsť. Tí mu však nevedia povedať nič iné ako: „Do kuchyne prišiel jeden pekný mladík a povedal: ,Nakladajte jedlo na taniere, lebo už je všetko najlepšie pripravené!‘ My sme jedlá ochutnali a bolo to tak, ako nám to oznámil ten mladík, ktorý zase hneď odišiel. Sám ochutnaj z jedál, a zistíš, že je to tak!“196,1

Kisjona ochutná jedlá a zistí, že kuchári a kuchárky hovorili úplnú pravdu. Nato sa rýchlo poberie naspäť do veľkej izby, kde som bol aj Ja a anjel sa ho pýta: „Tak ako, Kisjona, si so mnou spokojný?“196,2

Hovorí Kisjona: „V mojom dome sa už udialo veľa zázračného a nedokázal som to pochopiť inak, ako si vo svojom srdci nahlas povedať: Bohu sú všetky veci možné! Toto je ale to najnepochopiteľnejšie! Zvládnuť za okamih jednu prácu, ktorá by si inak vyžadovala celý deň tej najtvrdšej práce, ale mocnou rukou človeka naplneného božským duchom môže byť vykonaná, ako už bolo povedané, za jediný okamih, to je pochopiteľné; ale ako môže byť jednou ľudskou bytosťou vykonaných v jednom a tom istom okamihu sto prác na miestach navzájom od seba vzdialených, to je úplne iná vec a je zo strany ešte stále smrteľného človeka aj pri všetkej ostrosti vhľadu a schopnosti porozumenia úplne nepochopiteľná; a zase len k tomu nemôžem povedať nič iné ako: Pane, buď ku mne, úbohému hriešnikovi, milostivý a milosrdný, lebo nikdy nebudem hodný, aby si vošiel pod moju strechu!“196,3

Hovorím Ja Kisjonovi: „Prestaň sa už toľko čudovať a daj už svojim ľuďom priniesť jedlá na stôl, lebo všetkým je nám to už veľmi treba.196,4

Keď už si ale taký ohromený, čo by si potom povedal, keby si sa odo Mňa dozvedel, že na celej Zemi je určený len jediný anjel pre všetku trávu, pre všetky druhy kríkov a stromov, pre rast a starostlivosť o plody, a takisto pre všetky zvieratá vo vode, vzduchu a na zemi?! To ti bude určite pripadať tiež nepochopiteľné, a hľa, predsa je to tak, a tak sa to deje! Preto sa toľko nečuduj, ale choď a daj svojim služobníkom doniesť jedlo!“ 196,5

Hovorí Kisjona: „Pane, Ty moja jediná láska a život, čo keby si mi na nosenie jedál, ktorých je veľké množstvo, taktiež požičal na pomoc tohto zázračného mladíka, lebo moji sluhovia by s tým určite mali dosť čo robiť na celú hodinu!“196,6

Hovorím Ja: „Dobre, tak ho teda využi, len sa už prestaň toľko diviť, veď predsa vieš, že Bohu sú všetky veci celkom ľahko možné!“196,7

S tým je Kisjona úplne spokojný; a stále veľmi priateľsky od mladíka žiada, či by mu pomohol ponosiť z kuchyne jedlá na už pripravené stoly. 196,8

Hovorí mladík: „Len už dosť toho údivu, môj najdrahší priateľ! Len sa pozri na stoly! Už sa udialo to, o čo si mal v úmysle žiadať Pána všetkej slávy o moju pomoc. Ale kde máš víno?“196,9

Hovorí Kisjona, keď letmo pohliadne na stoly a vo vnútri sa veľmi čuduje: „Pravda, na víno sme skoro zabudli! Budeš taký dobrý a vyzdvihneš z veľkej pivnice aj toto?“196,10

Hovorí mladík: „Pozri sa tam! Všetko je už v najlepšom poriadku; víno je v náležitom množstve hneď vedľa jedla.“196,11

Kisjona prehliadne štyridsať veľkých stolov, ktoré sú pripravené a čo najlepšie prestreté vo veľkej jedálni, a nič nechýba – stoličky a lavice sú krásne zoradené, a na osvetlenie súmraku horí a svieti nad všetkými stolmi príslušné množstvo plameňov!196,12

Keď si to Kisjona všetko prezrie, od vnútorného údivu je úplne omráčený a po nejakej chvíli hovorí: „Ó Bože, ó Bože, Ty môj Ježiš, Ty moja večná láska! Ak to takto bude pokračovať, ešte dnes sa všetko v mojom dome rozpadne, a všetko drevo a všetky kamene ožijú!“ – Obráti sa na mladíka: „Ty môj najdrahší mladý muž alebo anjel, nech si alebo chceš byť čokoľvek, len mi trochu vysvetli, ako je niečo také možné!“196,13

Hovorí mladík: „Vravím ti, že ty si naozaj veľmi zvedavý: Mne nie je možné vôbec nič bez Neho, ktorý na tomto svete býva u teba – len On sám robí tieto veci! Ale ako je Jemu možné to všetko, o tom sa musíš poradiť s Ním, lebo sila, ktorú mám k dispozícii na používanie, nie je mojím vlastníctvom, ale vlastníctvom Pána, ktorý prebýva v tvojom dome. Takže sa choď opýtať Jeho!“196,14

Hovorí Kisjona: „To ja, najdrahší priateľ, dobre viem; ale len spôsob, akým je také niečo možné, to je to, k čomu by som chcel dostať nejaký tip. Musíš predsa vykonávať nejaké pohyby?! Ale aké rýchle a isté musia byť! Lebo oproti tomu je aj blesk pomalý ako slimák! Ach, ach, už o tom nesmiem premýšľať! Keby si na to všetko potreboval aspoň sto okamihov času, to by bola celá vec ešte pochopiteľná; ale takto – hotové bez akéhokoľvek pozorovateľného času a k tomu to všetko zvládnuť v tom najväčšom poriadku, to je to, čo ma vytrháva z môjho zvyčajného spôsobu uvažovania, takže sa od bázne a údivu sotva odvážim nadýchnuť!“196,15

Hovorím Ja Kisjonovi: „No, priateľu, už si skončil so svojím údivom? Myslím si, že by sme sa teraz mali usadiť za stoly, dať si najprv večeru a až potom prebrať ďalšie body týkajúce sa Božej všemohúcnosti a Jeho najrozhodnejšej lásky a múdrosti!“196,16

Hovorí Kisjona: „Pane, odpusť mi! Od údivu nad údivom som takmer zabudol, prečo stoja jedlá a nápoje na stole; preto prosím Teba aj všetkých Tvojich, aby ste zasadli za stoly! Kam ale odišla Tvoja telesná matka Mária a tie, ktoré boli s ňou – vraj Tvoje sestry –, nech ich môžem zavolať na večeru?“ 196,17

Hovorím Ja: „Spýtaj sa najskôr na svoju ženu a dcéry! Kde sú tieto, tam je aj dobrá Mária s dcérami Jozefovými, ktorý bol Mojím pozemským nevlastným otcom. Tieto sú teraz veľmi vyťažené rozoberaním všetkého možného, a už dnes chcú prebrať všetko, na čo by iste mali dosť času aj zajtra, napozajtra a ešte neskôr! Náš mladý a svižný služobník ich všetkých už čoskoro vyzdvihne a dovedie ich sem, takže buď úplne bez starostí!“ 196,18

Čítať ďalej O titule