Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

19 – Pokračovanie rozhovoru s Nikodémom. Ľudské bytie. O mystériu Ducha. Podobenstvo o novom víne ako obraz duchovne nedozretej duše.

(Ján 3:6) „Čo sa zrodí z tela, je telo, a čo sa zrodí z Ducha, je Duch.“

Ale Ja som mu dal odpoveď, aká je uvedená v 6. verši, konkrétne: „Nečuduj sa, že sa s Tebou rozprávam takto! Lebo vedz, že čo pochádza z tela, je zase len telo, teda mŕtva hmota alebo úplne vonkajší záhal života; čo ale pochádza z Ducha, to je rovnako Duch, teda večný Život a Pravda sama v sebe!“19,1

Ale Nikodémovi to stále nie je jasné. Krčí plecami a čoraz viac sa čuduje, ani nie tak veci samotnej, ako skôr tomu, že on ako najmúdrejší farizej, znalý celého Písma, nedokáže pochopiť tieto slová – lebo na svojej múdrosti si veľmi zakladal, a do stavu predstaveného Židov bol povýšený práve vďaka tejto svojej veľkej múdrosti.19,2

Preto ho to o to viac prekvapilo, že teraz vo Mne, celkom neočakávane, objavil majstra, ktorý mu na rozlúsknutie ponúkol dosť zvláštne orechy múdrosti! Keďže sa v tom vôbec nedokázal vyznať, pýtal sa Ma znovu: „A tomuto sa má zase ako rozumieť? Môže Duch otehotnieť a porodiť niečo seberovné?“19,3

(Ján 3:7) „Nečuduj sa, že som ti povedal: 'Musíte sa znovu narodiť!'”

Hovorím mu: „Už som ti hovoril, že by si sa nemal tak čudovať, keď som ti povedal: Vy všetci sa musíte znovuzrodiť!“19,4

(Ján 3:8) „Vietor veje, kam chce – ty počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.”

„Pozri sa na vietor – ten veje, kam chce a ty počuješ jeho šum, ale aj tak nevieš, odkiaľ pôvodne prichádza; a tak isto je to s každým, kto prichádza z Ducha a rozpráva sa s tebou. Ty ho síce dobre počuješ, aj vidíš, ale keď k tebe prehovára duchovným spôsobom, nechápeš to a nerozumieš, odkiaľ to má, čo tým chce povedať a na čo poukazuje. Keďže si ale poctivý mudrc, bude ti v pravý čas dané, aby si chápal a rozumel takýmto veciam.“ 19,5

(Ján 3:9) Na to mu Nikodém odpovedal a opýtal sa: 'Majster, ako sa to môže stať?'

Tu Nikodém pochybovačne potriasa hlavou a po chvíli hovorí: „Potom by som sa chcel od Teba dozvedieť, ako sa niečo také môže stať! Lebo, čo viem a chápem, to viem a chápem vo svojom tele. Keď mi ale bude telo vzaté, potom už sotva budem čokoľvek chápať alebo rozumieť! – Ako... ako sa ako telo stanem duchom a ako potom môj duch pojme do seba iného ducha, a potom sa nanovo narodí? – Ako... ako sa to môže stať?“19,6

(Ján 3:10) Ježiš mu na to povedal: „Veď ty si majster v Izraeli a toto nevieš?“

Hovorím mu: „Ale veď ty si najmúdrejší majster v Izraeli a toto nedokážeš pochopiť?! – Keď tomu nerozumieš ty, ako majster Písma, čo potom bude s mnohými inými, ktorí vedia z Písma ledva toľko, že niekedy existovali nejaký Abrahám, Izák a Jakob?“19,7

(Ján 3:11) „Veru, veru, hovorím ti: My (Duchovní) hovoríme (úplne prirodzene), čo vieme a dosvedčujeme, čo sme videli, vy ale nechcete (rozumieť a) prijať naše svedectvo.“

„Veru, veru, ver Mi! My, teda Ja a Moji učeníci, ktorí sme prišli z Ducha, s tebou hovoríme nie azda čisto duchovne, ale úplne normálne, a v prirodzených obrazoch tejto Zeme ohlasujeme, čo vieme a čo sme videli v Duchu; ty to ale nedokážeš pochopiť!“19,8

(Ján 3:12) „Ak nedokážete veriť (prijímať), keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keby som s vami chcel hovoriť o veciach nebeských?“

„Ak ale nedokážete porozumieť niečomu takému ľahkému v pochopiteľnej reči, keď sa s vami úplne pozemským spôsobom rozprávam o duchovných veciach, čím sa tieto veci stávajú akoby pozemskými vecami, chcel by som len vedieť, čo na to vaša viera, ak by som sa s vami chcel rozprávať o nebeských veciach čisto nebeským spôsobom!“19,9

Hovorím ti: „Len duch, ktorý je sám zo seba a v sebe Duchom, vie čo je duch, a čo jeho život! Telo je ale len vonkajšou kôrou a o Duchu nevie nič, iba ak by sa Duch tomuto obalu, kôre, odhalil. Tvoj duch je ale ešte príliš obmedzený a zastretý telom, a telo o ňom nič nevie. Ako som už ale povedal, príde čas, keď sa tvoj duch oslobodí – potom naše svedectvo pochopíš a prijmeš ho!“19,10

Hovorí Nikodém: „Drahý majster, Ty najmúdrejší z múdrych! Ó, povedz mi jasne, kedy, kedy tento túžobne očakávaný čas príde?“19,11

Na to som mu odpovedal: „Priateľ môj, aby som ti mohol udať čas, deň a hodinu, na to ešte nie si dosť zrelý! Pozri, kým mladé víno poriadne nevykvasilo, zostáva mútne a ak ho naleješ do krištáľového pohára a tento podržíš proti slnku, ani to najsilnejšie svetlo cez také zamútené víno nedokáže preniknúť – a práve tak je to aj s ľuďmi. Kým človek nie je správne vykvasený a proces kvasenia z neho neodstránil všetko nečisté, nedokáže svetlo nebies preniknúť cez jeho bytosť. Teraz ti ale niečo poviem – ak tomu porozumieš, budeš mať jasno aj ohľadom času! Tak počúvaj.“ 19,12

Čítať ďalej O titule