Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

59 – Obchodníkova slabá dôvera v Božiu starostlivosť o chudobných. Jeho bázeň pred Jehovom a jeho dobrá vôľa v starostlivosti o chudobných. Človek by mal Boha viac milovať, ako sa ho báť!

Hovorí obchodník cestou na zámok: „Môj Pán a môj priateľ, vidím, že z teba hovorí čistá božská múdrosť a to takým jemným spôsobom, aký som z ľudských úst ešte nikdy nepočul; ale dodržiavanie takéhoto tvojho učenia vyžaduje silnú dôveru, ktorá mne, napriek mojej pevnej viere, chýba. Ja viem, že je to On, kto všetko stvoril a všetko teraz vedie, spravuje a udržiava, ale nedokážem si dostatočne živo predstaviť, že On ako najvyšší Duch by mohol alebo chcel vstupovať do súkromných záležitostí. On je pre mňa taký nadovšetko svätý, že sa sotva odvažujem vysloviť Jeho presväté Meno; ani nehovoriac o tom, aby som od Neho očakával, že mi podá svoju všemocnú svätú ruku, aby mi pomohol s mojimi špinavými peniazmi.59,1

Ja ale tiež dávam chudobným, ktorí za mnou prichádzajú, a nedržím si psa, aby brechal na žobráka, a ten sa bál ukázať na mojom prahu. Len v tomto háji, ktorý je môj obľúbený, nerád vidím potulovať sa cudzích a chudobných, lebo často schválne poškodzujú vybavenie a novú sadbu, hoci tam ako hladní a smädní aj tak nenájdu nič, čím by sa mohli nasýtiť a uhasiť svoj smäd. Kvôli tomu som však dvadsať poľných ciest 28 odtiaľto zriadil veľký figový a slivkový sad, ktorý je k službám všetkým cudzincom i chudobným; len nesmú poškodzovať stromy, kvôli čomu som tam aj ustanovil niekoľkých hájnikov.59,2

Z toho vidíš, že ja na chudobných pamätám, ale aby som kvôli tomu prišiel za najvznešenejším Duchom s prosbou, aby pozemsky alebo čisto nebesky spravoval moje peniaze, to nech je ďaleko odo mňa! Ak On chce niečo urobiť a skutočne už niečo aj urobil, o čom nepochybujem, to stojí v Jeho slobodnej najsvätejšej Vôli! Ja ale pred Ním cítim takú bezmedznú bázeň, že sa Mu sotva odvážim za to poďakovať, lebo mi to príde, akoby som Mu takým čisto hmotným vyjadrením vďaky istým spôsobom naznačoval, že mi poslúžil ako pomocník, čím by som Mu prejavil obrovskú neúctu. Preto žijem a konám, ako čo možno najspravodlivejší človek, podľa zákona, z Bohom mi prepožičaných síl, a volovi a oslovi nezväzujem papuľu, keď šliapu moje obilie29; a veľkého Ducha si v Jeho deň len ctím! Lebo stojí napísané: ,Meno svojho Boha nikdy nevyslovíš nadarmo!‘“59,3

Hovorím Ja: „Keby som už dávno nevedel, že si spravodlivý a nadovšetko bohabojný muž, neprišiel by som za tebou. Ale vieš, ak sa bojíš Toho, koho by si vlastne mal nadovšetko milovať, to z tvojej strany nie je úplne správne; a preto som prišiel za tebou, aby som ti ukázal, ako máš v budúcnosti Boha viac milovať, ako sa ho báť. Boh sa potom k tebe zníži a bude ti vo všetkom tým najistejším, najsilnejším a najspoľahlivejším pomocníkom!“59,4

28 Zhruba 2,5 km [pozn. prekl.]

29 Odkaz na Deut. 25:4 „Nezaväzuj papuľu volovi, ktorý šliape obilie!“ alebo iný preklad „Nezaviažeš hubu mlátiacemu volovi!“ Keď vôl šliapal po obilí, vlastne ho mlátil a ušetril človeku manuálne mlátenie obilia. Ak mal ale zviazanú papuľu, nemohol pritom obilie žrať, čo Deut 25:4 výslovne zakazuje z dôvodov, ktoré sa netýkajú len volov, ale majú aj širší kontext, na ktorý poukazuje aj Pavlov prvý list Korinťanom (9:9), kde Pavol píše: „Veď v Mojžišovom zákone je napísané: Mlá tiacemu volovi nezaviažeš hubu! Azda sa Boh stará iba o voly? Nehovorí to vari pre nás? Veď pre nás bolo napísané: Kto orie, má orať v nádeji, a kto mláti, má mlátiť v nádeji, že dostane svoj podiel.“ [pozn. prekl.]

Čítať ďalej O titule