Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

55 – Prechádzka krásnym hájom. Starý Ezauov zámok. Scéna medzi zámockým pánom, jeho sluhami a Pánom. Pánova otázka na obchodníka a jeho rozpaky.

My však teraz ďalej pokračujeme v ceste a po hodine prichádzame do čistého, tienistého hája, ktorý patril jednému bohatému obchodníkovi zo Sychar. V tomto háji sa nachádzalo množstvo dekorácií, záhradiek, potokov, rybníkov so všemožnými druhmi rýb a vtákov; a na konci ďaleko sa tiahnúceho hája stál rozľahlý starý zámok so silnými hradbami. Tento zámok postavil Ezau a sám tam býval, kým bol Jakob v cudzine. Zub času ho, prirodzene, dosť nahlodal, ale tento obchodník doň investoval veľké sumy a opäť ho učinil celkom obývateľným; často v tomto zámku prebýval s celou svojou rodinou, a bol tam aj teraz. Aj keď to bol dobročinný človek a mal ešte veľa iných majetkov, na tomto panstve si dosť zakladal a nerád videl, že cez jeho háj sa premieľa také množstvo ľudí, lebo jeho údržba ho stála veľa. 55,1

Keď teda zo svojho zámku uvidel, že cez háj sa k hradbám presúva veľký dav ľudí, rýchlo vyslal svojich mnohých sluhov a pomocníkov, aby nás z hája vyhnali, a tiež sa nás spýtali, čo tam vlastne chceme.55,2

Ja som však pomocníkom povedal: „Choďte za vaším pánom a povedzte mu: jeho a váš Pán mu odkazuje, že so všetkými, ktorí sú s ním, sa u neho zastaví na obed!“55,3

Sluhovia a pomocníci sa hneď vrátia a doručia túto správu svojmu pánovi. Ten sa ich však pýta, či nevedia, kto som Ja, čo od neho žiadam takúto vec. „Veď sme ti teraz povedali, ako k nám prehovoril, že je tvojím i naším Pánom; prečo sa teda pýtaš ešte raz?! Doprevádza ho sedem kráľovsky odetých dcér a nasleduje ho obrovský dav! Nakoniec to bude nejaké knieža z Ríma, a preto by bolo na mieste ponáhľať sa mu naproti a pri veľkej hradnej bráne ho privítať so všetkými poctami!“55,4

Keď to obchodník začuje, povie: „Tak mi hneď prineste moje najdrahšie slávnostné oblečenie a celý dom vyzdobte čo najslávnostnejšie! Lebo také knieža musí byť prijaté čo najhonosnejšie!“55,5

Teraz sa všetci rozutekajú po celom zámku, kuchári a kuchárky letia do špajze a donesú do kuchyne množstvo všelijakého jedla; záhradníci bežia do veľkých záhrad, aby nazbierali rôzne druhy chutného ovocia.55,6

Po nejakej chvíli vyjde pán zámku, obklopený stovkou svojich popredných služobníkov v tých najlepších odevoch; ako ku Mne prichádza, trikrát sa Mi pokloní takmer až po zem, a Mňa aj všetkých, ktorí Ma sprevádzajú, privíta a poďakuje za túto najvyššiu poctu, ktorú mu preukazujeme, pretože si skutočne myslí, že som nejaké knieža z Ríma.55,7

Ja sa ale na neho pozriem a spýtam sa ho: „Priateľu, čo považuješ za to najvyššie, čo môže človek na Zemi dosiahnuť?“55,8

Hovorí bohatý kupec: „Pane, odpusť mi, tvojmu najposlušnejšiemu otrokovi, ktorý nepochopil tvoju nadovšetko múdru otázku; preto prosím zostúp zo svojich nedosiahnuteľných výšin múdrosti a milostivo polož tú otázku spôsobom, ktorý bude pochopiteľný mojej bezhraničnej tuposti!“ (On pritom moju otázku pochopil dobre; bola to ale v tejto dobe taká hlúpa zdvorilosť, že človek hneď nepochopil ani tú najľahšiu otázku, ktorú mu položil vysokopostavený človek, aby tak zdôraznil múdrosť tej vysokopostavenej osoby.) 55,9

Ja mu ale poviem: „Priateľu, ty si Ma pochopil dobre, ale tváriš sa, že si Ma nepochopil, a to kvôli starej zvyklosti, ktorá už ale úplne vyšla z módy. Odlož teda túto starú hlúposť bokom a odpovedz Mi na Moju otázku!“ 55,10

Hovorí obchodník: „Áno, ak sa teda môžem odvážiť, ó Pane, na tvoju vznešenú otázku odpovedať ihneď, potom sa s tvojím cteným dovolením domnievam, že som tvoju vysokú otázku pochopil dobre a moja odpoveď bude takáto: za to najvyššie pokladám, prirodzene, cisára a jeho úrad – to je to najvyššie, čo si myslím, že môže človek na tejto Zemi dosiahnuť.“55,11

Hovorím Ja: „Ale priateľu, prečo tak veľmi protirečíš svojmu srdcu, svojmu vlastnému heslu, ktoré hovorí: ,Pravda je to najvyššie a najposvätnejšie na tejto Zemi, a osoba, ktorá verne zastupuje úrad pravdy a práva, zastáva ten najvyšší a najvznešenejší úrad na Zemi!‘ Hľa, to je tvoje motto! Prečo teda úradom cisára, ktorý – ako najvyšší veliteľ – je len úradom hrubej sily, a určite vždy nepodporuje len pravdu a právo, protirečíš svojmu vnútornému presvedčeniu, a vyhlasuješ to za to najvyššie?!“55,12

Tu robí bohatý kupec veľké oči, a po chvíli povie: „Pane, ty veľký! Kto ti prezradil toto moje motto? Nikdy som ho nahlas nevyslovil, hoci myslel som naň, pravda, tisíce a tisíce krát! Lebo my až príliš dobre vieme, že s holou pravdou človek nepochodí vždy najlepšie, a musí s ňou, z politických dôvodov, zostávať pekne doma, ak chce medzi ľuďmi vyviaznuť so zdravou kožou!55,13

No ja mám teraz dojem, že aj ty sám, vznešený syn kniežací, si veľkým priateľom pravdy a spravodlivosti, a teda by ti mohlo byť po vôli, keby som pred teba predstúpil s milou pravdou:55,14

Každý veľký pán a pani,

čistej pravdy vždy sa stráni,

počuť chcú len lichotenie,

pre ich srdcia pohladenie.

Čo to kričia? Ľudské práva?

V ušiach pánov, zlá to správa.

To, čo chcú, si obstarajú,

S násilím sa nepárajú.

Hoc' aj bedač sťažuje sa neraz,

ako za starých čias bolo, je aj teraz,

veľkým pánom je to šumafuk a jedno,

oni víno pijú; chudák nemá jedlo.

Človek preto musí jednať s nimi jemne,

Panským ušiam šepkať úctivo a príjemne,

inak je tu temný žalár, drsné galeje,

bolesť, bieda, koniec každej ľudskej nádeje.

Hovorím Ja: „Dobre a pravdivo si hovoril! V tomto s tebou úplne súhlasím, ale povedz Mi teraz, za koho Ma vlastne považuješ!“55,15

Hovorím obchodník: „Pane! To je veľmi chúlostivá otázka! Ak poviem priveľa, budú sa mi smiať; ak ale poviem primálo, tak som v kaši! Preto bude lepšie zostať dlžný odpoveď, ako kvôli odpovedi potom tráviť čas v žalári, v bolestiach a utrpení.55,16

Hovorím Ja: „Ak ťa ale ubezpečím, že sa nemusíš báť jedného, ani druhého, potom Mi odpovieš?! Povedz Mi teda, za koho Ma máš!“55,17

Obchodník povie: „Za knieža z Ríma – keď už musím hovoriť!“55,18

Za Mnou sa ozve Jonael: „To by mohlo byť primálo! Musíš hádať trochu vyššie; s kniežaťom to nepôjde!“55,19

Obchodník sa zľakne a povie: „Je to nakoniec samotný cisár?!“ 55,20

Jonael povie: „Stále príliš málo; treba ísť vyššie!“55,21

Hovorí obchodník: „Tak to radšej nechám tak, lebo nad rímskym cisárom už ničoho vyššieho niet!“55,22

Hovorí Jonael: „A predsa je! Existuje ešte veľa vyššieho, preto porozmýšľaj a len to vyslov! Lebo ja vidím do tvojho srdca a to priraďuje rímskemu cisárovi to najnižšie miesto; prečo teda rozprávaš inak, ako myslíš a cítiš to vo svojom srdci? Hovor teda pravdu!“55,23

Čítať ďalej O titule