Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

38 – Matúš, bývalý colný úradník, dostane pokyn, aby zaznamenal Pánovu kázeň na hore.

Teraz však prichádza hostiteľka aj so svojím novým manželom, vrúcne Ma pozdraví a opýta sa Mňa, aj všetkých ostatných hostí, či máme chuť na raňajky, ktoré na nás už čakajú.38,1

Ja však poviem: „Počkaj ešte chvíľku, drahá Irhael! Učeníci hneď dovedú nových hostí, títo sa s nami tiež naraňajkujú a zároveň si z Mojich úst vypočujú, že vy dvaja, ty a Joram, ste sa stali právoplatnými manželmi a tiež uvidia, že váš dom nie je posledným, ale vo všetkom – po vonkajšej aj vnútornej stránke –, úplne prvým domom tohto mesta, a preto som sa v tomto dome aj ubytoval.“38,2

Ako to tomuto manželskému páru dopoviem, už aj Peter a Môj Ján otvárajú dvere; medzi nimi vchádza Matúš, hlboko sa ukloní a povie: „Pane, som plne pripravený Ti slúžiť! Mám tu taký pisársky úrad a dokážem tak uživiť seba aj svoju malú rodinu, ale ak ma potrebuješ Ty, ó Pane, svoj úrad v okamihu zanechám a Ty, ó Pane, nenecháš Moju rodinu zahynúť!“38,3

Hovorím Ja: „Kto Ma nasleduje, ten sa nestará o nič, iba o to, aby bol pri Mne – a to dočasne, aj večne. Pozri sa ale na tento dom! Títo dvaja majitelia v Mojom mene prijmú tvoju rodinu a najlepším spôsobom sa o ňu postarajú, takisto ako o teba, či už prídeš vo dne alebo v noci.“ 38,4

Matúš, ktorý tento dom poznal predtým skôr ako ruinu, a nie ako dom, sa nedokázal vynadiviť a povedal: „Pane! Tu sa musel odohrať veľký zázrak! Tento dom bol ruinou a teraz je z neho palác, akých sa málo nájde aj v Jeruzaleme! To muselo stáť obrovské peniaze!“38,5

Hovorím Ja: „Keď si to dobre premyslíš a uvážiš, že Bohu je možných veľa vecí, ktoré sa u ľudí zdajú nemožné, tak ľahko pochopíš, ako sa táto predošlá ruina mohla premeniť na palác! – Máš ale dostatok materiálu na písanie?“38,6

Hovorí Matúš: „Na dva dni mám dosť a keby som potreboval viac, hneď si ho zaobstarám.“38,7

Hovorím Ja: „To postačí na desať dní; potom si už materiál zaobstaráme iným spôsobom. Zostaň len tu a naraňajkuj sa s nami, no po šiestej hodine sa poberieme na horu. Tam budem týmto ľudom zvestovať spásu, ty ale pre Mňa zapíš všetko, čo bude povedané do troch kapitol a tie rozdeľ do malých veršov na spôsob Dávida. Poobzeraj sa ale po niekoľkých ďalších pisároch, ktorí to od teba odpíšu, aby aj na tomto mieste zostalo písomné svedectvo!“38,8

Hovorí Matúš: „Pane, Tvoja vôľa sa naplní tým najpresnejším možným spôsobom!“38,9

Po tomto nutnom rozhovore s Matúšom vstúpia do miestnosti aj ostatní učeníci, nasledovaní kňazmi a inými hodnostármi tohto mesta a čo najpokornejšie Ma pozdravia. A hlavný kňaz pristúpi trochu bližšie a hovorí: „Pane, dobre si si pripravil tento dom, aby bol hoden pohostiť Ťa. Šalamún postavil s veľkou pompou chrám, ktorý by bol hoden slúžiť Jehovovi ako príbytok medzi ľuďmi, ale ľudia ten príbytok svojimi do neba volajúcimi neresťami znesvätili, a tak Jehova opustil chrám aj archu a prišiel ku nám na horu. Aj Ty, ó Pane, si bol najprv v Jeruzaleme, a našiel si tam len slabé prijatie, a preto si prišiel ku nám, čo Ťa už dávno uctievame. A tak sa teraz naplní, ako stojí napísané:38,10

,V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Jehovovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy, poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na horu Jehovovu, k domu Boha Jakobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde náuka a slovo Jehovove z Jeruzalema.‘ (Izaiáš 2:2-3) 38,11

My sme ale nesmierne radi, ako nevesta, za ktorou prvý raz príde jej ženích a poprvýkrát ponúkne svoje srdce, svoju ruku a svoj pozdrav! Lebo vpravde, Pane, Jeruzalem, vyvolené mesto kráľov, sa stalo takým zlým, že by naň človek napľul, a nie je Ťa hodné! My sa síce tiež nepovažujeme zrovna za hodných – lebo aký by mal byť ten, koho Boh uzná za hodného?! – no aj tak je isté, že ak by si mal Pán vybrať medzi dvoma zlami, vybral by si nás, ako zjavne menšie zlo! A to sa teraz zázračne napĺňa pred našimi očami. Ty si Ten, ktorého sme tak dlho očakávali, a preto hosana Tebe, ktorý k nám prichádzaš v mene Pána!“38,12

Ja hovorím rečníkovi: „Teraz si to povedal úplne správne, ale poviem ti aj toto: Keď si vypočujete Moje učenie, ktoré vám dnes budem zvestovať z výšin hory, prijmite ho a zostávajte v ňom činní, a budete tak prvými, ktorí budú účastní na spáse. Lebo aj keď k vám zhora prichádza spása, to nestačí; ona nezostane, pokiaľ nie je premenená v čin. Je to presne také isté, akoby ste stáli hladní pod stromom obťažkaným ovocím – ak vám aj vietor zhodí dozreté figy, ktoré vy ale nepozbierate a nezjete, či vás tieto nasýtia?! 38,13

Lebo nie samotné počúvanie, ale až konanie podľa Môjho učenia vás urobí účastnými na spáse, ktorá k vám prichádza z Jeruzalema! Porozumel si tomu?”38,14

Hovorí rečník: „Áno, Pane, lebo tak ako Ty dokáže rozprávať len Boh!“ 38,15

„Tak teda,“ hovorím nato, „keď si to pochopil, poďme sa teraz naraňajkovať! Ale po jedle si poznač, že včera v noci som Irhael a lekára Jorama spojil vo zväzku manželskom a požehnal ich; preto by sa odteraz už nikto nemal nad nimi pohoršovať! Teraz sa ale posaďme k raňajkám! Nech je tak!“38,16

Všetci, a je ich veľa, si teraz posadajú k raňajkám, ktoré pozostávajú z najlepšieho mlieka a chleba s medom.38,17

Čítať ďalej O titule