Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

30 – Pánova reč o Jeho živej potrave. O veľkej žatve.

(Ján 4:31) Medzitým ho učeníci prosili: „Majster, najedz sa teraz!“

Kým sa veľký dav z mesta presúval k studni, Moji učeníci Ma upozornili, že by som sa mal zatiaľ najesť! Lebo už vedeli, že akonáhle za Mnou prídu nejakí ľudia, už si jedlo nevezmem. Oni Ma milovali a báli sa, že by som mohol zoslabnúť a ochorieť. Lebo aj keď vedeli, že som Kristus, Moje telo napriek tomu považovali za slabé a krehké, a preto Mi radili, aby som sa najedol.“30,1

(Ján 4:32) On im však povedal: „Ja mám na jedenie potravu, o ktorej vy nič neviete.“

No Ja som sa na nich pozrel s láskavou vážnosťou a povedal: „Moji drahí priatelia, Ja mám teraz na jedenie potravu, o ktorej vy nič neviete!“ 30,2

(Ján 4:33) Tu si hovorili učeníci medzi sebou: „Vari mu niekto už priniesol jesť?“

Tu sa učeníci na seba pozerali a hovorili si medzi sebou: „Doniesol Mu už niekto odniekiaľ niečo na jedenie? Čo za jedlo to bolo? Už to aj stihol zjesť? Lebo nikde nič nevidieť – okrem džbánu, ktorý je stále plný vody. Či nakoniec premenil vodu na víno?“30,3

(Ján 4:34) Ježiš im povedal: „(Och, nerozprávajte také nezmysly!) Mojím pokrmom je plniť vôľu Toho, kto Ma poslal, a dokonať Jeho dielo!“

Ja im hovorím: „Och, nerozprávajte také nezmysly, že čo som jedol alebo nejedol! Už ste predsa veľakrát mohli vidieť, že sa po vašom boku nenechávam špeciálne obsluhovať. Nerozprávam vám o žiadnom jedle pre telo, ale vám hovorím o oveľa vyššom a hodnotnejšom pokrme pre ducha – a ten pozostáva z toho, že naplním vôľu Toho, kto Ma poslal, a dokonám Jeho veľké dielo! Ale Ten, kto Ma poslal, je Otec, o ktorom vravíte, že je vaším Bohom, ktorého ste ale doteraz nikdy nepoznali. Ja ho ale poznám a vykonávam Jeho Slovo, a to je Môj pravý pokrm, ktorý vy nepoznáte. Hovorím vám: „Nielen chlieb, ale aj každý dobrý skutok alebo práca je potravou, ak aj nie pre telo, tak o to viac pre ducha!“30,4

(Ján 4:35) „Vari nehovoríte i vy sami: ‚Ešte štyri mesiace a príde žatva‘? Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve!“

„Mnohí z vás majú doma polia a vy sami hovoríte: 'Ešte štyri mesiace a bude tu čas žatvy – a my sa musíme pobrať domov a začať žať!' Ja vám ale hovorím: Nože sa lepšie prizrite! Už teraz sa všetky polia belejú k žatve. Nemyslím ale tieto prírodné polia, ale veľké pole, ktorým je celý svet, na ktorom ľudia stoja ako dozretá pšenica, ktorá má byť zhromaždená v Božej sýpke!“30,5

(Ján 4:36) „A žnec už dostáva odmenu a zbiera plody pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec.“

„A hľa, táto žatva je pravou prácou a táto práca je pravým jedlom, ktorého sa dosýta najem tak Ja, ako aj vy. Kto je na tomto poli pravým žencom, ten zbiera pravé plody pre večný život, aby sa na konci spoločne radoval ten, kto zasial, aj ten, kto zožal!“30,6

(Ján 4:37) „Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne.“

„Lebo po žatve bude rozsievač, rovnako ako žnec, jesť z tých istých plodov a z toho istého chleba života; a vtedy sa naplní staré príslovie: Jeden zasieva a iný žne, ale obaja budú rovnako žiť zo svojej práce, a jesť jedno a to isté jedlo!30,7

Pozrite na to množstvo, ktoré k nám prišlo z mesta, aby vo Mne uvidelo Zasľúbeného. A ako vidíte, stále prichádzajú ďalší! Hľa, to nie je nič iné ako plne dozreté pšeničné klasy, ktoré mali byť už dávno zožaté! S veľkou radosťou vám hovorím: Žatva je veľká, ale žencov je ešte primálo; preto proste Pána žatvy, aby ich na Svoju žatvu poslal viac!“30,8

(Ján 4:38) „Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

„Ja som vás prijal, a tým prijatím som vás v duchu už aj vyslal, aby ste žali, čo ste nezasiali; lebo iní siali a vy ste teraz vstúpili do ich práce, a z toho dôvodu sa môžete považovať za veľmi šťastných! – Lebo kto seje, ten je ešte od žatvy ďaleko; kto ale kosí, ten súčasne aj žne a má už pred sebou chlieb večného života! Preto buďte teraz usilovnými žencami, lebo Vaša práca je požehnanejšia ako práca rozsievača!“30,9

Väčšina učeníkov toto učenie pochopila a hneď začala Samaritánom hlásať Moje Slovo o láske k Bohu a láske k blížnemu, a tiež to, že som pravý Kristus.30,10

Ale zopár – ešte dosť tupých v porozumení srdca – ich ku Mne pristúpilo a dôverne sa Ma pýtali: „Pane, kde zoberieme kosáky? A k tomu je dnes ešte šabat?!“30,11

Na čo som im odvetil: „Povedzte Mi, či som vás poslal kosiť prírodné polia jačmeňa, ktoré sa tu pred nami rozprestierajú? Och, vy hlavy dubové, ako dlho vás ešte budem musieť takto znášať? – Vari stále ničomu nerozumiete?! – Tak počúvajte a snažte sa to pochopiť:30,12

Moje Slovo Kráľovstva Božieho – ktoré ide najprv do vašich vlastných sŕdc a odtiaľ cez vaše jazyky do uší a sŕdc vašich spolublížnych a bratov – je duchovným kosákom, ktorý vám dávam, aby ste zožali ľudí, vašich bratov, pre Kráľovstvo Božie, ríšu pravého poznania Boha a večného života v Bohu. 30,13

Dnes je, pravdaže, šabat; ale šabat je tupý a nezmyselný ako vaše srdce. Vy hľadíte na šabat, lebo vo vašich srdciach to šabat stále silne pripomína. Keďže som ale Pánom aj nad šabatom, hovorím vám:30,14

Ak ste a chcete zostať Mojimi pravými učeníkmi, čo najskôr vykážte šabat zo svojich sŕdc! Pre nás je každý deň rovnako pracovný, a kde pracuje Pán žatvy, tam jeho sluhovia nesmú postávať s rukami vo vreckách! 30,15

Či slnko nemusí vychádzať a zapadať cez šabat rovnako ako v pracovný deň? Ak by Pán slnka aj šabatu cez šabat oslavoval, boli by ste spokojní so šabatom, počas ktorého by bola tma ako vo vreci? Vidíte, vidíte, akí ste ešte hlúpi! Preto vstaňte a robte to, čo teraz robím Ja, aj vaši bratia, a budete tak svätiť šabat pravým živým spôsobom, s ktorým budem spokojný!“ 30,16

Po týchto slovách sa aj tí slabší učeníci pobrali za Samaritánmi, ktorí už teraz za Mnou prišli z mesta vo veľkom počte a učili ich, čo o Mne vedeli. 30,17

Čítať ďalej O titule