Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

233 – Ostré vypočúvanie dvanástich farizejov. Osvedčenie cisára Augusta v prospech farizejov.

Rýchlo sa podniklo predbežné prešetrenie, a keď toto bolo ukončené, boli predvedení tí dvanásti. Keď ich vrchný sudca osloví, povedia: „My sme pánmi sami pre seba a máme svoj vlastný súd vo svätyni v Jeruzaleme. Mimo Boha a tohto súdu nie sme povinní sa za svoje konanie nikomu zodpovedať, takže sa nás môžeš vypytovať, koľko chceš, aj tak od nás už nedostaneš žiadnu odpoveď, lebo my stojíme na zákonnej pôde, ktorá je veľmi pevná, a vy na nás nebude mať nič.“233,1

Hovorí sudca: „Na takúto tvrdohlavosť mám pri sebe liek – volajú sa palica a bič! Tieto vás už donútia hovoriť! Lebo súd nerozlišuje podľa postavenia; pred zákonom sú si všetci rovní!“233,2

Hovorí prvý z dvanástich farizejov: „Och, tento liek poznáme a tiež jeho silu a účinok; poznám však aj iný liek! Ak budeme chcieť použiť tento a pravdepodobne ho aj použijeme, potom budeme určite poslednými, nad ktorými sa odvážiš vyniesť rozsudok! Poznáš slávne osvedčenie cisára Augusta, ktoré vlastnoručne napísal a dal poslať kňazom do Jeruzalema, kde hovorí: 233,3

,Táto kňazská kasta vyhovuje cisárskemu trónu Ríma viac ako ktorákoľvek iná, preto aj majú byť všetky ich zákony a privilégiá chránené ako posvätné! Beda tomu, kto ich napadne! Páchateľ bude odsúdený za velezradu k tomu najprísnejšiemu trestu!‘ Tento zákon platí teraz rovnako, ako platil pred tridsiatimi rokmi. Pokiaľ by ti mal byť neznámy, teraz ti ho pripomíname. Teraz rob, čo a ako sa ti páči, my však potom budeme robiť tak, ako sa páči nám!233,4

Zádržné sme si vzali podľa plného zákonného práva, a nikto nám ho nemôže a nesmie vziať. Momentálne násilie to síce dokáže, lebo naša protisila je malá; keď sa tu však oslobodíme, musíme byť prepustení na slobodu, a potom už budeme vedieť, ako ďalej pokračovať!“233,5

Hovorí vrchný sudca: „Kvôli zádržnému – ktoré ste si pred Bohom, ako aj pred všetkými čestnými ľuďmi, ako ten najnehanebnejší lup skôr ukradli, než si ho skutočne zákonne privlastnili – pred týmto súdom nesedíte, keďže, žiaľ, až príliš dobre viem, aké privilégiá ste si svojimi machináciami od cisára vymohli.233,6

Keby vás Augustus poznal tak ako ja, veru, boli by ste od neho dostali úplne iné osvedčenie! Žiaľ, nechal sa oklamať falošným svitom a jas vašej lampy považoval za slnečný jas, a preto vám udelil to privilégium. 233,7

Teraz je to však na mne a veliteľovi Kornéliovi, ukázať vás cisárovi vo vašej pravej podobe, a o svoje privilégium potom veľmi rýchlo prídete! Mimochodom, vyhrážať sa mi môžete, koľko chcete, lebo aj ja sa pohybujem po zákonnej pôde. My, vyšší sudcovia tejto zeme, sme až prednedávnom dostali nové nariadenie v súvislosti s vašimi machináciami, ktoré cisárovi už nie sú neznáme, a to s veľkým dôrazom na to, aby sme vás čo najostrejšie sledovali, a ja vás uisťujem, že toto nové nariadenie z Ríma budeme my, vyšší sudcovia, nadovšetko verne a svedomite dodržiavať, ako sme vám to už naznačili spôsobom, ktorý vám iste nie je príliš príjemný! Pochopili?! 233,8

Presne ako africkí baziliškovia, vyciciavate poddaných cisára do poslednej kvapky krvi, robíte z nich žobrákov a to, čo po vás zostane, si vezme nájomca zeme Herodes, aby si pekne v luxuse mohol vydržiavať svojich tisíc konkubín. Chudobní ľudia však musia trpieť v tej najväčšej biede! Je toto správne?!233,9

Ak existuje nejaký Boh, ktorý má v sebe len toľko spravodlivosti ako ja a toľko lásky k ľuďom ako môj plášť, potom nie je možné, aby takým diablom, ako ste vy a váš Herodes, dovolil ešte dlhšie vládnuť nad tými úbohými ľuďmi!233,10

,Miluj svojho blížneho ako seba samého!‘ – tak znie morálny zákon vo vašej knihe, ktorú vám mal dať váš Boh. Ako ho ale dodržiavate?!233,11

Váš ozajstný zákon, ktorý neustále usilovne praktizujete, spočíva v nenávisti voči každému, kto vás nechce podporovať vo vašom nadovšetko požívačnom a zmyselnom živote! Nanešťastie sa vám úskokom podarilo presadiť zákon, pod rúškom ktorého teraz prevádzate neslýchané vydieranie. 233,12

V tu predloženom prípade zabavenia, ktoré sa má tváriť zákonne, ste sa našťastie dopustili jedného činu, pre ktorý nehovorí žiadna, ani zdanlivá spravodlivosť, ani žiaden mne známy zákon, a tento čin, za ktorý jediný tu teraz stojíte pred súdom, spadá pod zákon o poškodzovaní lesa, ktorého ste sa dopustili vo veľkom rozsahu v krásnych lesoch Kisjonu, ktorý je Grék, a oddaný a výhradný poddaný Ríma, ktorého práva by každý rímsky cisár ochraňoval s celou légiou, ak by ste sa ho chceli čo len v najmenšom dotknúť, keďže za to cisárovi každoročne odvádza tisíc libier, čo veru nie je žiadna maličkosť.233,13

Po celej línii cesty, v dĺžke takmer piatich hodín ste pri stavaní vašej tajnej pašeráckej cesty zničili skoro tisíc krásnych mladých cédrov a niekoľko tisíc kusov iného, menej hodnotného starého i mladého lesného porastu, čím ste podľa potvrdenia prísažných znalcov spôsobili Kisjonovi škodu viac ako desaťtisíc libier. No, ako teraz túto škodu nahradíte?!“ 233,14

Hovorí prvý farizej: „Či nevieš, že Zem patrí Bohu a my sme Jeho deti, ktorým jediným túto Zem daroval? No tak, ako má samotný Boh právo robiť si so Zemou, čo chce, tak aj my, ako Jeho deti, máme právo robiť si s ňou, čo chceme. Aj keď nám nejaká pohanská mocnosť toto právo na nejaký čas vytrhla z rúk, takto to dlho nevydrží – Boh im ho vezme a vráti nám, Jeho deťom. 233,15

Z uhla pohľadu Božích práv sa nemusíme zodpovedať za žiadne poškodzovanie lesa, keďže Zem patrí nám a my si s ňou môžeme robiť, čo chceme. Ale kvôli veľkej pozemskej moci – pravdaže len zdanlivej – ktorú teraz Rimania nad nami uplatňujú, sme ochotní pristúpiť na kompenzáciu. No z desaťtisíc libier by sa malo odrátať zhruba deväť desatín, lebo toľko vedomostí máme aj my, aby sme dokázali posúdiť, akú cenu majú stromy, ktoré sme vyťali; a na rôzne premostenia sa samozrejme použila len najmenšia časť z nich. Čo je teda dôvodom takých vysokých škôd?! Teraz je tu nová cesta, ktorú môže colník Kisjona dobre využiť! Keby ju dal postaviť sám, vyšla by ho najmenej na tisíc libier; teraz tam môže zriadiť nové mýto a za rok má naspäť trojnásobok toho, čo stála celá cesta.“233,16

Hovorí vrchný sudca: „V mene cisára a jeho múdrych zákonov, s ohľadom na škodu vyčíslenú prísažnými znalcami a fakt, že si pod zámienkou Detí Božích privlastňujete všetku moc nad celou Zemou, čím logicky pod vašu moc spadá aj cisár, ktorému sa o takom niečom doteraz zrejme ani nesnívalo, čím ste sa však dopustili tej najnehanebnejšej urážky majestátu posvätnej osoby cisára, odsudzujem vás na peňažnú pokutu vo výške 20 000 libier, z čoho jedna tretina pripadne Kisjonovi, dve tretiny však cisárovi, v prospech ktorého prepadajú aj všetky vaše zadržané veci!233,17

Keďže sa však k urážke majestátu vzťahuje ako neodvolateľný trest buď smrť alebo večné vyhnanstvo, musíte si teraz zvoliť, čo je vám milšie, či sťatie sekerou alebo večné vyhnanstvo do európskych ľadových oblastí! Prehovoril som v mene cisára a jeho múdrych zákonov! Všetko sa hneď teraz vykoná! Právo bude vykonané, aj keby sa svet mal rozpadnúť!233,18

Hľa, takto koná vysoký sudca z Ríma, a nebojí sa nikoho okrem bohov a cisára!“233,19

Nato si dá podľa rímskeho zvyku doniesť vodu a umyje si ruky; dráb však zlomí palicu vo dvoje a hodí ju tým dvanástim pod nohy.233,20

Čítať ďalej O titule