Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

218 – Udalosti v dome Kisjonu počas neprítomnosti Pána. Farizeji prosia o vyliečenie svojich chorých. Veľký zázrak uzdravenia.

Keď sme sa vrátili domov, vyjde nám naproti viacero sluhov a opíšu nám, že čoskoro po našom odchode do údolia prišlo veľké množstvo cudzincov a veľmi intenzívne sa na Mňa vypytovali – čo som tu robil, a kam som teraz odišiel. Ale oni, sluhovia, ktorí v cudzincoch spoznali prezlečených farizejov, im povedali, že som už z tejto oblasti dávno odišiel, podľa ich názoru možno do Damašku alebo možno aj k pohanom do Perzie; pretože počas Môjho pobytu na tomto mieste som sa mal viackrát vyjadriť: „Spása bude Židom vzatá a daná pohanom!“218,1

To malo týchto vyzvedačov viditeľne nahnevať a jeden z nich mal nato povedať: „Z mladých stromov môžu chlapci striasať ovocie, nie však zo starého stromu, na ktorý je nutné sa najprv veľmi opatrne vyšplhať, ak sa chce človek dostať ku konárom obťažkaným ovocím! Tento kaukliar uškodí starému židovstvu len zúfalo málo!“218,2

Tomu sa sluhovia mali zasmiať a povedať: „No, dajte pozor, aby ten strom – kvôli tomu, aký je prehnitý – nevyvrátil vietor! Nám sa vidí, že váš strom to má už dávno za sebou a po nejakom ovocí – pokiaľ na vyschnuté konáre nenavešiate sušené figy a takúto lumpáreň nevyhlásite za zázrak – už dávno niet ani stopy!“218,3

Takéto výroky zjavných farizejov rozhorčili a mali sa začať služobníctvu vyhrážať.218,4

Sluhovia však povedali: „Po prvé, sme Gréci a máme náboženstvo nášho cisára, preto sa môžeme vašej sprostosti, ktorú nazývate Božskou náukou, vysmievať, ako sa nám páči, a vy nám nemôžete ublížiť, pokiaľ to nerobíme vo vašich chrámoch a školách. A po druhé je nás veľa, ktorí slúžime v dome veľkého a mocného Kisjonu; a ak z toho miesta ihneď neodídete, začneme vám ukazovať cestu palicami!“ Vtedy si od zlosti zahryzli do pier a odišli cestou hore popri mori, a síce po ceste, ktorá po súši vedie odtiaľto do Jeruzalema.218,5

Teraz sa ale pýtame Teba, Pán Ježiš, či sme jednali správne!?“ 218,6

Hovorím Ja: „Správne, až na jednu vec – nebolo správne, že ste im vedome povedali nepravdu! Bolo by bývalo lepšie, keby ste im povedali pravdu. V takom prípade by nás očakávali a my by sme v nich vyvolali zmeny, lebo to boli zväčša chorí, medzi nimi aj viacerí farizeji, ale predsa len o čosi lepšieho druhu. Teraz táboria na kopci, ktorý sa dvíha na vyššom konci zálivu; preto sa za nimi ponáhľajte s oslami a mulmi, a doveďte ich všetkých sem. Povedzte im: ,Prišiel Pán a čaká na vás!‘ Chorých vysaďte na osly a muly, a zdraví nech idú pešo!“218,7

Na túto Moju žiadosť, aj keď už bolo dosť neskoro, sa sluhovia vydajú na cestu a po hodine privedú všetkých, ktorých predtým vo svojej slepej horlivosti vyhnali.218,8

Ku Mne hneď s patričným rešpektom pristúpi päť farizejov a sťažujú sa na to, že s nimi služobníctvo zaobchádzalo veľmi hrubo; že ich urážali a klamali im.218,9

Ja ich však upokojím a poviem im, že sluhovia to neurobili zo zlej vôle. „Urobili to len zo slepej lásky ku Mne, pretože verili, že vo vás spoznali Mojich nepriateľov. Práve preto som im aj po Mojom príchode nakázal, aby po vás hneď išli a priviedli vás sem tak pohodlne, ako to len bolo možné, a museli vám tak vynahradiť všetko, čoho sa voči vám predtým dopustili; a Ja som toho názoru, že vec je tým vyrovnaná.“218,10

Hovoria farizeji: „Áno, všetko je teraz v najlepšom poriadku. Teraz ale k niečom inému!218,11

My sme sem prišli až z Betlehemu, kde sme sa o tvojom mimoriadnom liečiteľskom umení dopočuli zázračné veci. Preto sme sem aj zobrali svojich chorých – tí, ktorí mali ešte dosť síl, aby dokázali použiť svoje nohy, museli, pravdaže, ísť pešo; slabých sme ale priviezli na ťažných zvieratách. Prosíme ťa preto, aby si sa zmiloval nad trpiacimi a vyliečil ich z ich chorôb!“218,12

Hovorím Ja: „Kde sú tí, ktorých ste sem z Betlehemu doviezli na ťažných zvieratách? O tých Mi služobníctvo nevedelo nič povedať.“218,13

Povedia piati farizeji: „Zatiaľ sme ich ponechali v hostinci v zálive, keďže sme nemohli vedieť, či ťa nájdeme. Lebo už len to, že sa tu v tomto čase zvyčajne zdržiavaš, bolo veľmi ťažké zistiť, a bolo neisté, či ťa stretneme; a tak sme sa odhodlali vyskúšať, či si tu, a ak by si tu aj nebol, možno by sa nám podarilo dozvedieť, kde by si sa mohol nachádzať alebo kedy by si sa mohol vrátiť. Kvôli tejto neistote sme našich veľmi zoslabnutých chorých zverili spomenutému hostincu, aby tam mali nejakú starostlivosť, zatiaľ čo my sme sa snažili k tebe nejako dostať, aby sme ťa poprosili, či by si sa zľutoval nad ťažko trpiacimi! Preto sme si aj zriadili tábor na hore nad hostincom, aby sme boli čo najbližšie k našim chorým, ktorí majú v hostinci postarané len o to najnutnejšie. 218,14

Nuž, Pán a Majster, povedali sme ti už všetko, a viac ti už nič povedať nevieme. Ak to tak chceš, zmiluj sa nad úbohými a trpiacimi!“ 218,15

Hovorím Ja: „Takže je to takto: Keď nevidíte zázraky a znamenia, je vaša viera slabá; avšak bez sily viery sa dá pre uzdravenie ľudí urobiť len málo! Ale ak uveríte, uvidíte slávu Božej moci v človeku!“218,16

Všetci povedia: „Áno, áno, Pane. My všetci veríme. Kto dokáže, tak ako ty, privolať mŕtvu dcéru predstaveného Jairusa naspäť do života, ten dokáže vyliečiť aj všetky ostatné choroby, ktoré ešte zďaleka nie sú smrťou! Lebo o tomto skutku sme sa dopočuli až v Betleheme, meste Dávidovom!“ 218,17

Poviem so zdvihnutými rukami: „Nuž, tak nech sa vám stane podľa vašej viery!“218,18

Všetci chorí, ktorí na nádvorí čakali na vyliečenie a zrazu boli zdraví ako repy, sa začali radovať, vykrikovať od radosti a nahlas hovoriť: „Videli sme do našich tiel vstupovať svetlo – a uzdravili sme sa; a teraz sa cítime tak dobre, akoby nám nikdy nič nechýbalo! Sláva tomu, kto nás takto náhle vyliečil!“218,19

Farizeji od údivu takmer zo seba nevedia dostať slova. Po krátkej chvíli však začujú aj hlasný krik a prejavy radosti po Kise; a oni, farizeji, a s nimi od jadra vyliečení chorí sa ponáhľajú, aby sa prizreli, čo je to za hluk. Čoskoro však uvidia svojich chorých z hostinca, ktorí všetci skáču ako jelene a bez ustania prevolávajú na „Slávu človeku“, ktorý ich tak zázračne uzdravil.218,20

Keď tí uzdravení narazia na piatich farizejov, títo sa vyliečených pýtajú, kedy a ako sa uzdravili. Všetci vyliečení, počtom asi tridsať, však jednohlasne tvrdia, že to bolo v tom a tom čase, a že do svojich tiel videli vstúpiť svetlo.218,21

Vtedy si tí piati uvedomia, že to bol presne ten čas, keď som povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery!“, a že tí v hostinci boli vyliečení svetlom.218,22

Všetci sú ohromení, a vyliečení volajú: „Zaveďte nás k tomu záchrancovi, aby sme mu mohli osobne vzdať vďaku a odmeniť sa mu!“218,23

Nato ich farizeji zavedú ku Mne; oni predo Mnou padnú na kolená a vzdávajú slávu Bohu za to, že človeku prepožičal takúto silu!218,24

Ja ich ale vyzvem, aby sa zdvihli zo zeme a súčasne – ako im ukazujem jedáleň pre nich rezervovanú – im pohrozím, aby o tom všetkom nikde nehovorili, či už v Jeruzaleme alebo v meste Dávidovom.218,25

A oni Mi všetci jednohlasne prisľúbia, že na to budú dbať tak, ako to len bude možné – akurát v ich meste, keď sa doň vrátia ako úplne zdraví, im to pôjde zle; napriek tomu však urobia, čo sa len bude dať, aby Ma neprezradili.218,26

Ja schválim takéto ich predsavzatie a Sám ich všetkých zavediem do jedálne, kde na nich čakajú všemožné druhy občerstvenia a posilnenia. Požehnám pre nich jedlá a nápoje a vyzvem ich, aby jedli a pili podľa potreby, a uistím ich, že im to neuškodí. A oni začnú jesť a piť; ja sa však poberiem do inej miestnosti, kde už poctivý Baram z Jesairy pripravil pre Mňa a Mojich viac ako hojnú večeru, ktorej sa po Mojom boku s najväčšou radosťou zúčastnil aj Kisjona so svojou rodinou.218,27

Čítať ďalej O titule