Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

210 – V údolí Kány. Chudobní židovskí farmári a ziskuchtiví grécki obchodníci. Krátka životná lekcia pre ľudí. Pánovo svedectvo o Ňom a Jeho misii. Dobrý účinok tejto radostnej zvesti.

Nasledujúci deň sme podnikli takpovediac výlet do údolia, ktoré sa tiahlo priamo medzi dvoma horskými masívmi smerom na Samáriu. Týmto údolím viedla hlavná trasa na Damašk a odtiaľ ďalej do všetkých malých a veľkých miest strednej Ázie, čo bol aj dôvod, prečo Kisjonova colnica na Kise bola jednou z najvýnosnejších v celej Galilei.210,1

V tomto údolí sa prirodzene nachádzalo mnoho malých mestečiek, ktoré boli veľmi početne obývané Židmi a Grékmi, prevažne kvôli obchodu. Vedľa Kisu, zhruba dve hodiny smerom do údolia, ležalo miesto, ktoré sa tiež nazývalo Kána, preto sa kvôli odlíšeniu od Kány v blízkosti Nazaretu dopĺňal prídavok „v Galilei“, ak chcel človek odkázať na Kánu pri Nazarete; ak sa však povedalo len „Kána“, rozumela sa horeuvedená druhá Kána v údolí, ktorá sa nachádzala už v oblasti Samárie – preto aj na Kise, ako hraničnom meste medzi Galileou a Samáriou, stála veľká colnica.210,2

Táto Kána bola obývaná prevažne Grékmi, takže na jednu židovskú rodinu pripadalo určite päť gréckych. Židia sa živili prevažne poľnohospodárstvom a chovom dobytka, zatiaľ čo Gréci sa zaoberali len obchodom.210,3

My sme teda navštívili túto Kánu, konkrétne Židov tam žijúcich, ktorí boli prefíkanými a ľstivými Grékmi z jednej strany nezriedka ohromne zneužívaní; a ako majitelia pozemkov a pôdy zase museli takmer výlučne znášať všetky dane a iné ťarchy, a preto boli nezriedka z útrap a smútku postihnutí rôznymi chorobami a slabosťami.210,4

Keď sme dorazili do Kány, a Židia, ako aj Gréci, zbadali Kisjonu, ktorého všetci dobre poznali, ponáhľali sa k nemu, pozdravili ho a prosili ho o trpezlivosť, lebo Židia i Gréci mu dlžili značné sumy peňazí.210,5

Kisjona však povedal: „Ak by som chcel od vás niečo žiadať, nebolo by potrebné, aby som sem sám meral cestu, ale poslal by som sluhu. Ja som ale prišiel preto, aby som vám priniesol veľkú úľavu v tom, čo vám chcem teraz všetkým otvorene oznámiť: Vaše dlhy u mňa sú viac ako splatené, lebo Pán môj a vás všetkých ich zaplatil a plne vyrovnal, takže sa teraz môžete radovať a byť bez starostí.“210,6

Keď to obyvatelia Kány začujú, začnú v preveľkej radosti na Kisjonu naliehať, či by im mohol povedať, kto a kde je tento pán, ktorý im preukázal takýto dobrý skutok a milosť, aby za ním potom zašli a vzdali mu vďaku a úctu!210,7

Kisjona povedal, položiac ruku na Moje plece: „Tento je to, pred ktorým pokľaknite!“210,8

Ako to obyvatelia Kány počujú, vrhnú sa všetci predo Mnou na kolená a na tváre a volajú: „Sláva ti, nám zatiaľ úplne neznámy dobrodinec! Čo dobré a láskavé sme ti kedy urobili, že si sa zľutoval nad našou veľkou biedou?! A keďže si nám ako úplne neznámy pán a dobrodinec preukázal takúto neslýchanú milosť, daj nám teraz všetkým vedieť, čo by sme pre teba za túto milosť mali urobiť, aby sme sa ti mohli ukázať ako trochu hodnejší tvojej dobrotivosti ako sme a môžeme byť, keďže z prirodzenosti veci sme si navzájom úplní cudzinci!“210,9

Hovorím Ja: „Buďte odteraz spravodliví vo všetkých veciach; milujte Boha nadovšetko a vašich spolublížnych – ktorými sú všetci vaši susedia, či už priatelia alebo nepriatelia – ako seba samých. Čiňte dobro tým, ktorí vám spôsobujú zlo; žehnajte tým, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli prijatí za deti Najvyššieho, a v tom bude pre Mňa spočívať tá jediná pravá vďaka za to, čo som pre vás urobil. To je všetko, čo od vás požadujem!“210,10

Hovoria Gréci: „Pane a priateľu! My máme veľa bohov! Ktorého boha z tých mnohých máme nadovšetko milovať? Dia, Apolóna, Merkúra alebo niektorého iného z dvanástich hlavných bohov? Alebo tak máme milovať boha Židov? Zdá sa však, že boh Židov nebude nič iné ako náš Kronos; ako teda máme tohto bájneho boha milovať nadovšetko?!“210,11

Hovorím Ja: „Bohovia, ktorých vy, Gréci, uctievate, nie sú ničím iným ako márnou spotvoreninou, z hmoty vytvorenou ľudskými rukami. Tisíce rokov ich môžete prosiť, modliť sa k nim, vzývať ich a milovať ich viac ako váš život, aj tak vás nikdy nevypočujú, ani pre vás nemôžu učiniť nič dobré z toho veľmi jednoduchého dôvodu, že v živej skutočnosti sú ničím a nikde neexistujú.210,12

Ale Boh Židov – ktorého však už teraz väčšina nedokáže a nechce podľa plnej pravdy poznať a namiesto v duchu a pravde srdca, čo je v základnej podstate vlastne pravá láska, ho vzýva a uctieva tou najšpinavšou a najprázdnejšou mŕtvou ceremóniou – je napriek tomu jediným pravým, večným Bohom, ktorý kedysi zo Seba stvoril nebesá i túto Zem so všetkým, čo na nej, v nej a pod ňou žije a hmýri sa.210,13

Ja som však od večnosti Jeho vyslancom a teraz som k vám prišiel, aby som vám a vaším deťom zvestoval toto evanjelium!210,14

Tohto Boha máte teda nadovšetko milovať a dodržiavať Jeho prikázania, ktoré vo všetkej stručnosti spočívajú v tom, čo som vám už predtým povedal – že ho máte milovať nadovšetko a svojich blížnych ako seba samých! 210,15

K tomu máte ešte veriť, že práve tento Boh, ktorý je Mojím Otcom, teda Mojou Láskou od večnosti, Ma vyslal do tohto sveta, aby každý, kto vo Mňa verí, mal v sebe večný život a stal sa tak Dieťaťom Najvyššieho! 210,16

Aby ste však tomu mohli ľahšie uveriť, prineste Mi všetkých vašich chorých, a Ja ich všetkých uzdravím, nech už majú akúkoľvek chorobu! Preto choďte a prineste ich všetkých sem!“210,17

Po tejto Mojej reči boli ohromení a volali akoby jedným hlasom: „Toto miesto postretla veľká spása! Ako mocne a zázračne znejú posvätné pravdivé slová tohto nášho veľkého dobrodinca! Veru, v takejto láskavosti a dobrote niet žiadnej zákernosti, žiadnej falše a žiadneho úskoku, preto aj chceme bez ďalšieho premýšľania urobiť všetko to, čo by od nás kedy chcel žiadať! Lebo ten, kto sa stal naším priateľom ešte skôr ako nás videl, ním bude ešte viac, keď sa s nami porozprával a uvidel nás v našej veľkej núdzi! Chvála Bohu Abraháma, Izáka a Jakoba, že si na nás spomenul a zľutoval sa nad nami!“ – 210,18

Po týchto dobrých slovách sa všetci rýchlo poberú do svojich domovov a rýchlo ku Mne prinesú asi dve stovky chorých.210,19

Čítať ďalej O titule