Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

160 – Štvrtý deň stvorenia (Kniha Genezis, kapitola 1, verše 14-19).

(Pán:) „Ako to teda čítaš v Genezis? Či to nestojí takto napísané: 160,1

,A Boh povedal: Nech sú svetlá na pevnosti 57 nebeskej, aby oddeľovali deň od noci, a určovali znamenia, časy, dni a roky; a nech sú dve svetlá na pevnosti nebeskej, aby osvetľovali zem! A tak sa stalo. A Boh urobil dve veľké svetlá; veľké svetlo, aby vládlo nad dňom a malé svetlo, aby vládlo nad nocou; a k tomu tiež hviezdy. A Boh ich umiestnil na pevnosť nebeskú, aby osvetľovali zem a vládli dňu a noci, a oddeľovali svetlo a tmu. A Boh videl, že to bolo dobré. Tak bol z večera a rána štvrtý deň.‘160,2

Vidíš, takto doslovne znie história štvrtého dňa, čím je, podľa Genezis, vlastne štvrtý deň definovaný.160,3

Ak túto vec čo len trochu osvetlíš, dajme tomu, čisto svojimi rozumovými schopnosťami, musí ti na prvý pohľad udrieť do očí tá hrubá nezmyselnosť – pokiaľ teda považuješ doslovné znenie Genezis za jeho skutočný zmysel! 160,4

Podľa Genezis stvoril Boh svetlo predsa už na prvý deň, a z večera a rána vzišiel prvý deň. Povedz, čo to potom bolo za svetlo, ktoré počas troch dní úplne postačovalo na vyvolanie dňa a noci? Na štvrtý deň však Boh opäť hovorí: ,Nech sú na nebi svetlá!‘ Otázka: Čo sú to za svetlá, ktoré majú rozdeľovať deň a noc? Veď toto už predsa docielilo svetlo stvorené na prvý deň, teda pred tromi dňami, tak prečo teraz na štvrtý deň ešte viac svetla na rovnaký účel? Preto je reč len o ,svetlách‘, no o nejakom Mesiaci alebo nejakom Slnku tam nie je ani najmenšia zmienka! Tieto svetlá určujú navyše aj znamenia – aké znamenia? – nakoniec časy – aké? – a dni a roky – čo za dni a roky? – Je azda noc ničím? Či sa noc nepočíta rovnako ako deň? 160,5

A k tomu je Zem guľatá a na jednej strane má stále deň a na druhej strane stále noc. Ako sa Zem otáča zo západu na východ okolo svojej osi, deň bude vždy na miestach, ktoré sa nachádzajú naproti Slnku alebo, lepšie povedané, sú stálym a stále rovnomerným otáčavým pohybom Zeme takpovediac Slnku vystavené.160,6

Keď je však nesporné, že prirodzený deň na Zemi je spôsobený jej špecifickým pohybom, pričom Slnko nerobí nič, len stále svieti na jedno miesto a svojím svetlom spôsobuje deň všade, kam dosiahnu jeho lúče, a teda nikdy nemôže a nechce vládnuť dňu – potom sa pýtam: Ako by Mojžiš mohol pod tými svetlami myslieť Slnko a Mesiac? A keby tým Mojžiš myslel prirodzené Slnko a prirodzený Mesiac, bol by ich kvôli väčšej jasnosti svojho zjavenia pre ľudstvo určite pomenoval; lebo za Mojžišových čias už všetci ľudia vedeli pomenovať tieto dve astronomické telesá!160,7

Preto Mojžiš hovorí o pevnosti na nebi, ktorá sa v skutočnosti v prirodzenom priestore nikde nevyskytuje, keďže Slnko, Mesiac a všetky hviezdy, rovnako ako samotná táto Zem, sa úplne voľne vznášajú v éteri, ničím a nikde neobmedzené, a vo svojej účelnej polohe sú udržiavané zákonom do nich vloženým, majú voľný pohyb a nikde nie sú upevnené k žiadnej nebeskej pevnosti!160,8

Lebo v nekonečnom a najvoľnejšom priestore existuje len jedna pevnosť a tou je Božia Vôľa, z ktorej večne nezmeniteľný Zákon napĺňa tento priestor a všetky veci v ňom.160,9

Ak by to, čo sa vášmu oku javí ako doširoka sa tiahnúca modrá klenba, bolo pevné58, a Slnko, Mesiac a všetky hviezdy boli na nej pripevnené, ako by sa potom mohli pohybovať – a to najmä vám známe planéty, ktoré stále menia svoju polohu?160,10

Iné hviezdy, ktoré nazývate pevnými (t.j. stálice) sa síce javia tak, ako by boli pripnuté na niečom pevnom, ale nie je to tak. Sú len od Zeme tak nesmierne vzdialené a ich dráhy také rozľahlé, že ich často sotva dokážu uraziť za niekoľko stoviek tisíc pozemských rokov a z tohto dôvodu nemôže byť ich vlastný pohyb pozorovaný ani stovkou ľudských generácií. A to je dôvod, prečo sa vám javia ako pevne stojace; ale v skutočnosti je to inak, a v celom nekonečnom priestore nikde neexistuje žiadna takzvaná pevnosť. 160,11

Pevnosť, ktorú myslí Mojžiš, je pevná vôľa podľa Božieho poriadku, vychádzajúca zo správneho porozumenia a z lásky, ktorá je požehnanou pôdou života. Keďže však taká vôľa môže vzísť len z plodnej plnosti pravej lásky k Bohu v srdci človeka – tak ako táto vzišla z nebeského Svetla, ktoré Boh vlial do ľudí, keď ich vnútornú tmu rozdelil na večer a ráno – tak sú táto pravá láska, pravý vhľad a pravé porozumenie, ktoré sa všetky v človeku prejavujú ako živá viera, nebom v človeku, a z neho vychádzajúca pevná vôľa v Božom poriadku je pevnosťou nebeskou v človeku, a na túto pevnosť – pokiaľ je táto pevnosť v plnom súlade s Vôľou Božej Lásky – dáva Boh nové svetlá z neba nebies, ktorým je čistá Otcovská Láska v srdci Boha; a tieto svetlá potom osvetľujú vôľu a pozdvihujú ju ku vhľadu anjelov neba nebies, a tým pozdvihujú stvoreného človeka na nestvorené, teraz vlastnou slobodnou vôľou v božskom poriadku nanovo premenené Dieťa Božie!“ 160,12

57 Všetky slovenské preklady namiesto výrazu „pevnosť“ používajú slovo „obloha“ (teda hovoria o „nebeskej oblohe“), čo je preklad v podstate vhodný, no v danom kontexte dokonale mätúci, vzhľadom na pôvodne použité biblické hebrejské slovo rāqîaʿ, ktoré má podľa etymológie označovať buď niečo „rozľahlé“ (v klasickej hebrejčine) alebo niečo pevné (v sýrskej aramejčine). V nemeckých prekladoch biblie je použité slovo „Feste“, teda niečo pevné, podobne ako v anglických prekladoch, kde je použitý výraz „firmament“, čo je významovo podobné nemeckému ekvivalentu (anglické „firm“ znamená „pevný“), aj keď sa tým v angličtine myslí „ obloha“, ale len s odkazom na historickú predstavu o oblohe, ktorá tvorí akoby pevnú misku položenú na plochej Zemi. [pozn. prekl.]

58 Tu sa práve odkazuje na vtedajšiu predstavu o oblohe ako niečom pevnom. [pozn. prekl.]

Čítať ďalej O titule