Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

147 – Odchod, blúdenie a návrat Židov. Ich nočný pobyt u Kisjonu. Ich hnev a vyhrážanie sa Pánovi.

Po týchto slovách druhého sa arci-farizeji a arci-Židia odlúčia od neho a jeho umiernenejších prívržencov a vydajú sa už dosť neskoro večer na cestu do Kafarnaumu, a to po zemi, lebo more bolo silno zvlnené, a oni nedôverovali lodníkom, hoci títo ich uisťovali, že je bezpečné sa plaviť. 147,1

Avšak celá karavána, okolo stopäťdesiat ľudí a nepoznajúca správnu cestu, sa veľmi ďaleko nedostala – konkrétne na miesto, kde do mora prečnievala neprekonateľná vysoká skala a spôsobovala nadmieru silný príboj. Nad skalou sa však dvíhalo rovnako vysoké a strmé pohorie, cez ktoré z tohto miesta nad morom neviedla žiadna cesta, a tak karaváne nezostávalo nič iné ako nastúpiť na dosť zdĺhavú niekoľkohodinovú cestu naspäť, a vrátili sa až o polnoci za úplnej tmy, počas silnej búrky a dažďa, hromov a bleskov, naspäť na Kisjonovu usadlosť, kde hľadali ochranu a prístrešok, lebo celá karavána bola na kožu premočená a unavená skoro na odpadnutie. A colník a jeho ľudia unavených dobre prijali, poskytli im suchý prístrešok, čo premočeným ľuďom padlo veľmi dobre.147,2

Na druhý deň, už dosť neskoro, vyšli premočení a stále trochu unavení zo svojho útočiska a sušili si svoje oblečenie na slnečných lúčoch. 147,3

Bol však šabat a Kisjona a jeho ľudia pracovali a dohliadali na svoj úrad tak, ako v hociktorý iný deň; a keďže bolo poludnie, prestreli sa stoly a objednali sa všelijaké dobre pripravené jedlá.147,4

Kisjona na obed pozval aj tých premočených a unavených, no oni pozvanie nielenže neprijali, ale ešte začali šomrať a tvrdo preklínať takýchto znesväcovateľov a narušiteľov šabatu; lebo pravý Žid sa nemal pred západom slnka ničoho dotknúť, ani nič jesť – bolo mu povolené sa len trikrát napiť. 147,5

Keďže sa pozvaní Kisjonovi takto odmenili za jeho priateľstvo, obrátil sa (Kisjona) na Mňa a opýtal sa: „Pane! Čo s takýmito hlupákmi? Ja im chcem dobre a oni ma za to preklínajú! Povedz mi predsa len, či Boh počúva aj kliatby takýchto hlupákov – ku škode nimi prekliatych!“147,6

Hovorím Ja: „Ó áno, ale nie ku škode nimi prekliatych, ale len k najvyššej škode toho, kto preklínal. Kto má uši na počúvanie, nech počúva! (Matúš 11,15) Lebo vám chcem povedať, ako podľa pravdy s týmito stojí vec: Myslíte si, že dodržiavajú šabat, lebo to prikázal Mojžiš? Alebo si myslíte, že preto sa postia?147,7

Hovorím vám: Mojžiš a všetci proroci nie sú v ich srdciach hodní ani tri statéry – robia to len preto, aby pred ľuďmi, ktorí im dávajú desiatok a dobré peniaze, vyzerali ako nasledovníci hodní Árona!147,8

Ku komu mám prirovnať toto úbohé pokolenie? Či sa nepodobá deťom, ktoré sedia na trhu a volajú (Matúš 11,16) a kričia na svojich druhov: ,Pískali sme vám a vy ste nechceli tancovať, nariekali sme, a vy ste nechceli plakať!‘ (Matúš 11,17) Tým ale nemyslím, že by títo farizeji a arci-Židia, ako tu pred nami stoja, boli týmito deťmi, ale tých, ktorí stoja na našej strane; lebo títo včera chceli vo svojich srdciach týchto hlupákov a úplných popieračov Boha udržať tu, ale tí hlupáci vysmiali ich, aj Mňa; a lodníci ich chceli, keďže bol dobrý vietor, previezť cez more do Kafarnaumu, no títo hlupáci lodníkom nedôverovali; a išli, no hrozná búrka ich dohnala naspäť. Teraz ste ich pozvali na obed a oni vás preklínajú! 147,9

Vám, milé deti, ktoré tu predo Mnou sedíte na pravom trhu života, vám hovorím: Už pre týchto hlupákov nepískajte, lebo sú chromí v duchu, a preto nemôžu tancovať. Zanechajte tiež nárekov, lebo ich duše sú kamene, ktoré nemajú žiadnu vlhkosť!147,10

Ján, o ktorom sa včera toľko rozprávalo, a ktorému som poskytol spravodlivé svedectvo, prišiel a viedol taký prísny život, že jedol len kobylky a med divých včiel, ktorý namáhavo získaval z dier v zemi; skoro nič nejedol a nepil, a títo a iní im podobní mu do očí povedali, že má diabla (Matúš 11,18), ktorí ho cez noc kŕmi a stará sa o neho!147,11

Ján, ako nikto pred ním, pískal a nariekal viac ako dosť, a vidíte – títo a mnohí im podobní nechceli ani tancovať, ani plakať!147,12

Teraz vo Mne prišiel na svet dávno zasľúbený Syn človeka – tento je a pije, a čo hovoria teraz? Sami ste to včera počuli, ako Ma posudzovali a vykrikovali: ,Pozrite sa, aký je tento človek žráč a pijan vína, a navyše kamarát colníkov a hriešnikov!‘147,13

Ja vám však hovorím: Taká múdrosť musí byť osvedčená ich deťmi! (Matúš 11,19) To znamená, že vaše vlastné deti vás označia za hlupákov, a tak je vo vašich deťoch takáto múdrosť, ktorú ste nám naservírovali, osvedčená; ale Moja tiež, lebo jej deti ju poznávajú a prijímajú, a tak je tým dostatočne osvedčený každý druh múdrosti – pravá, aj falošná.“ 147,14

Tu sa farizeji a arci-Židia zdvihli a povedali Mi: „Dávaj si pozor – ešte stále si Žid! Máme zákon a právo ťa ako arci-kacíra zruinovať; lebo ty chceš zničiť Mojžiša a podrývať prorokov. Beda ti, ak sa nebudeš chcieť vzdať takýchto chúťok! Od cisára máme vážny prísľub, že v prípade núdze môžeme využiť rímsky súd a každý guvernér nám musí vyhovieť.147,15

Čítať ďalej O titule