Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

142 – Prvá misionárska práca vyslaných apoštolov. Obrátení herodiánski vymáhači daní ako dobrí svedkovia apoštolov.

Keď tí dvanásti po pár krátkych hodinách dorazili do spomenutého mestečka, našli pred bránami trhu kvíliace a plačúce skupinky obyvateľov, niektoré preveľmi nariekajúce, lebo tam vyčíňali herodiánski vymáhači daní, plienili domy a insolventným rodičom brali preč ich najdrahšie, najlepšie a najkrajšie deti; spútavali tieto deti spolu povrazmi ako teľatá a hádzali ich na volmi ťahané vymáhačské vozy. Keď učeníci zbadali túto ohavnosť, obrátili sa vo svojich srdciach na Mňa.142,1

A keď vo svojich srdciach zreteľne začuli slová: „Čo budete chcieť, to sa hneď aj stane!“ – keď to začuli, povedali nesmierne smutným obyvateľom tohto mestečka: „Pokoj buď s vami! Prichádza k vám Kráľovstvo Božie, a my sme, v mene Pána, jeho rozširovatelia! Poďte s nami do vášho mestečka, a my pre vás túto záležitosť s nespravodlivými a bezcitnými vymáhačmi daní vybavíme!“142,2

Hovoria obyvatelia: „Och, tam sa nedočkáte vypočutia! Lebo tí, ktorí tam vymáhajú tie najnespravodlivejšie dane, nie sú ľudia, ale len divoké krvilačné zvery, ktoré vás brutálne napadnú.“142,3

Hovorí Peter: „Drahí bratia, prijmite to, čo vám prinášame; ostatné cez nás zariadi Pán! Zlato a striebro od nás nečakajte, ale čo máme, to od nás aj dostanete. Teraz sa ale ponáhľajme do mestečka, aby deti príliš dlho netrpeli!“142,4

Keď teraz učeníci vstupujú spolu s obyvateľmi do mestečka, vidia viacero vozov naplnených všemožnými vecami, niekoľko vozov s deťmi a ešte ďalšie naložené ovcami a teľatami, a vymáhači daní už dávajú znamenie na odchod, nevšímajúc si vrieskanie a kvílenie spútaných detí.142,5

Tu Peter pristúpi k vodcovi vymáhačov daní a veľmi vážnym tónom mu hovorí: „Úbožiak! Akým právom tu páchaš takéto ohavnosti? Či nevieš, že nad tebou žije všemohúci Boh, ktorý ťa môže v okamihu zahubiť aj s tvojimi pomocníkmi? Prestaň s touto ohavnosťou a všetko vráť naspäť, inak na tomto miesto uvidíš na seba dopadnúť celú tvrdosť Božieho hnevu!“ Hovorí vodca vymáhačov daní: „Kto si, že sa so mnou opovažuješ rozprávať takýmto tónom? Či nevieš, akou mocou od Herodesa disponujem – mocou, ktorú si prenajal od rímskeho cisára? Nevieš ani to, že každého, kto mi vkročí do cesty, môžem dať bez akéhokoľvek predošlého súdu usmrtiť? Teraz ustúp! Ešte jedno slovo a pocítiš ostrie meča!“142,6

Hovorí Peter: „No, dobre teda, keďže ty – hoci tiež syn Jakobov – už nie si žiaden človek, ale divoké, krvilačné zviera, zakúsiš teraz Boží súd! Lebo ja, ktorý ti to hovorím, som vyslanec Boží, a tí, ktorí sú so mnou, sú nimi tiež! Čo si chcel urobiť mne za to, že som ťa v mene Božom zdržiaval odporných činov, to si chcel urobiť Bohu, preto nech ťa aj teraz zasiahne súd Boží! Amen!“142,7

Keď toto Peter s veľkým zápalom vyslovil, zo zeme vyšľahol oheň, pohltil vodcu a v okamihu ho strávil. Keď to zbadali jeho kumpáni, tak veľmi sa preľakli, že padli pred Petrom na zem a všetci sľubovali, že urobia všetko, čo im len prikáže, len nech ich tak príšerne netrestá!142,8

Hovorí Peter: „Tak všetko vráťte a v pokoji odíďte! Ale nech vám už nikdy nenapadne poskytovať ešte Herodesovi takéto služby; lebo pri prvom kroku týmto smerom vás postihne to, čo sa teraz pred vašimi očami stalo vášmu veliteľovi!“142,9

Po týchto slovách vymáhači daní deti hneď rozviažu a pustia ich, a rovnako učinia aj so všetkým dobytkom ako sú ovce, teľatá a všetko ostatné, čoho sa na tomto mieste zmocnili, na čo, spoločne s Herodesom, nemali žiadne právo. Lebo toto mestečko sa už pred rokom u Rimanov od Herodesa vykúpilo, rovnako ako to kvôli bezhraničnému útlaku Herodesa urobilo viacero miest. Herodes však organizoval tajné výpravy, výkupnú listinu dal poprieť a svojim vymáhačom daní udelil plnú moc cez listinu novú s tým, že sa za to cisárovi bude zodpovedať.142,10

Peter teraz vymáhačom daní vysvetlil, akej neprávosti sa na svojich bratoch dopustili, a títo začali na Herodesa nadávať a sami seba preklínať za to, že boli takí slepí a prepožičali takému tyranovi svoje ruky. 142,11

Peter ale začal kázať o Kráľovstve Božom a hľa, všetci vymáhači daní sa obrátili a nasledovali teraz – bola ich asi stovka – Petra a bol to dobrý úlovok, pretože práve títo vymáhači daní sa potom stali veľmi aktívnymi a významne prispeli k rýchlemu rozšíreniu Môjho učenia.142,12

Obyvatelia tohto mestečka si však tri dni podržali apoštolov u seba a dokonca sa nechali v Mojom mene pokrstiť. Lebo apoštoli tiež krstili vodou každého, kto požiadal o krst, v Mojom mene.142,13

Síce k tomu odo Mňa nedostali žiaden príkaz, ale vedeli, že to nie je proti Mojej vôli.142,14

Obyvatelia dali všetko, len aby učeníkov pohostili čo najlepšie, a nakoniec priniesli peniaze, lebo učeníci uzdravili ich chorých. No učeníci si nezobrali peniaze, ani nič iné, čomu sa bývali vymáhači daní veľmi čudovali a hovorili: „Viac ako vaše zázračné činy svedčí o tom, že ste pravými vyslancami Božími, vaša neslýchaná nesebeckosť, lebo ľudia tohto sveta sú plní tej najčernejšej sebeckosti.“142,15

Judáš, pravdaže, riadne vypliešťal oči, keď videl, koľko zlata mu núkajú, ale Tomáš bol stále po jeho boku, a tak sa to ziskuchtivý učeník tentokrát neodvážil prijať, čoho mu bolo potajme veľmi ľúto.142,16

Po troch dňoch sa však učeníci rozdelili po dvoch, a s každou dvojicou išlo aj desať až pätnásť obrátených vymáhačov daní a poskytli tak učeníkom dobrú službu, lebo mali veľa odvahy a nepoznali žiaden strach z ľudí. 142,17

Dvanásti teraz robili, čo som im prikázal a všade sa im dobre darilo. 142,18

Čo som však teraz robil Ja, potom ako som tých dvanástich učeníkov vyslal s danými pokynmi?142,19

Čítať ďalej O titule