Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

130 – Vyliečenie dvoch slepých žobrákov.

V Kafarnaume však boli dvaja žobráci, ktorí boli od narodenia slepí a nikdy nevideli svetlo dňa, ani nočný svit hviezd. Aj títo dvaja sa dopočuli o Mne, a čo som vykonal. Ako som z Kafarnaumu išiel naspäť domov smerom na Nazaret a veliteľ so ženou a všetkými jeho deťmi Ma sprevádzali spolu s mnohými jeho priateľmi, celkom pomaly sme došli na miesto, kde sa križovalo viacero ciest. Na tomto mieste obaja slepci zvyčajne sedávali a žobrali tam. Keď tí dvaja začuli, že sa blíži veľa ľudí a medzi nimi sú aj samotní prví vládcovia nad Galileou, a medzi vládcami sa nachádza liečiteľ Ježiš z Nazaretu, o otcovi ktorého sa hovorilo, že pochádza z priamej línie od Dávida, potom, keď to tí dvaja začuli od okoloidúcich, rýchlo sa zdvihli zo zeme a začali na Mňa volať, ako len vedeli, vykrikovať, a hovoriť: „Ježiš, ach, ty syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ (Matúš 9,27) Takýto titul Mi však dali, lebo si mysleli, že Mi na tom nejako záleží, a potom sa, takto polichotený, nad nimi o to skôr zmilujem.130,1

Ja som ich ale nechal, nech za Mnou idú až do Nazaretu, aby som im ukázal, že vôbec nedbám na takéto svetské tituly a prázdne lichôtky. 130,2

No keď som po pár hodinách dorazil domov, čo sa tí dvaja hneď dozvedeli, poprosili ľudí okolo seba, ktorých vnímali, aby ich priviedli ku Mne. A Moji učeníci ich hneď zobrali za Mnou do domu.130,3

Keď sa obaja ocitli pri Mne, teda v Mojej blízkosti, pristúpili celkom ku Mne a chceli Ma začať prosiť, aby som ich učinili vidiacimi. Ja som ich však predbehol a povedal som, plne si vedomý toho, čo chcú: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Nato celkom stručne odvetili: „Áno, Pane!“ (Matúš 9,28) Vtedy som sa Mojimi prstami dotkol ich očí a povedal som: „Nech sa vám stane podľa vašej viery!“130,4 (Matúš 9,29)

A ich oči sa otvorili (Matúš 9,30), takže videli všetky veci tak dobre ako každý iný človek, ktorý má úplne zdravé oči. Keď teraz pocítili požehnanie zraku a začali s veľkým údivom vnímať stvorenie, tiež si vo svojich srdciach spomenuli, že sú Mi dlžní najvyššiu a nikdy nekončiacu vďačnosť, a chceli Mi dať všetko, čo získali svojím žobraním. Lebo v budúcnosti už nikdy nebudú žobrať, ale si zabezpečia živobytie silou svojich zdravých rúk.130,5

Ja som im však povedal: „Že teraz chcete slúžiť svojím bratom a svoje živobytie si obstarávať silou svojich rúk, to je správne a dobré; lebo ten, kto vidí a môže pracovať, ten by nemal chodiť so založenými rukami a byť svojim bratom na obtiaž, ale by im mal slúžiť a byť im nápomocný v jednej alebo druhej veci, aby tak medzi ľuďmi rástla láska.130,6

Toto vaše predsavzatie je teda úplne správne a dobré, ale že Mi chcete z čistej vďaky prenechať vaše úspory, to je od vás síce veľmi chvályhodné a pekné, no Ja, ani Moji praví učeníci, to nepotrebujeme, takže si ich kľudne môžete nechať.130,7

To, čo od vás žiadam za to, že som vaše oči otvoril svetlu, spočíva v tom, že, po prvé, budete dodržiavať Božie prikázania, milovať Boha nadovšetko a svojich blížnych ako seba samého a vo všetkých veciach, v ktorých im môžete poslúžiť, im radi poskytnete neúnavnú pomoc. Po druhé vás však žiadam kvôli Sebe samému, že o tom nikomu nepoviete, ale sa budete starať o to, aby sa to už nik viac nedozvedel!“130,8

No oni povedali: „Pane, to bude možné len ťažko, lebo každý človek v okolí vie až príliš dobre, že sme boli slepí. Keď sa nás niekto opýta, ako sme sa my, ktorí sme boli slepí, stali vidiacimi, akú odpoveď máme dať na takú otázku?“ Hovorím Ja: „Takú, ktorá je postavená na mlčaní!“ Sľúbili, že na to budú dbať, ale svoj sľub nedodržali, a čoskoro už chodili po všetkých priľahlých miestach a všade o Mne rozprávali.130,9 (Matúš 9,31)

Čítať ďalej O titule