Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

13 – Vyčistenie chrámu Pánom.

(Ján 2:14) A v chráme našiel predavačov volov, oviec a holubov, i peňazomencov tam sediacich.

Keď som po Mojom príchode do Jeruzalema našiel veci v takom stave, že ľudia sa už kvôli dobytku a jeho predavačom ani neodvážili vstúpiť do chrámu, lebo raz sa jeden alebo druhý vôl odtrhol, a pritom zranil ľudí a poškodil posvätené predmety, a keďže skoro každý človek, ktorý navštívil chrám, to tam často kvôli smradu a hluku nedokázal vydržať, pričom nezriedka prišiel o všetko, čo mal pri sebe, začala Ma všetka táto hanebnosť nakoniec poriadne dopaľovať. A Peter a Natanael Mi povedali: „Pane, minuli sa Ti už blesky a hromy?! Pozri sa tam! Chudobní ľudia plačú pred chrámom! Prišli zďaleka, aby vzdali Bohu úctu, ale kvôli volom a ovciam, ktorými je chrám prepchatý, sa ani nevedia dostať dovnútra! A mnohí, ktorí sa dnu a von z chrámu dostali len s veľkou námahou a rizikom, sa sťažujú, že ich tam úplne okradli, a takmer sa tam udusili od smradu! – Ach, toto je už naozaj priveľa, toto je veľmi zlé! – Takéto hrozné svinstvo sa musí zastaviť za každú cenu; lebo toto je už ďaleko za Sodomou a Gomorou!“13,1

Túto reč začul jeden cudzinec, starý Žid. Podišiel k nám a hovorí: „Drahí priatelia, to ani neviete všetko! Ja som pred tromi rokmi slúžil v chráme ako bežný sluha a zažil som tam veci, z ktorých človeku naskakujú zimomriavky!“13,2

Ja poviem: „Priateľu, nechaj si to pre seba, lebo Ja viem o všetkom, čo sa tam dialo. Ale buď si istý, že miera sa naplnila a dnes uvidíš, ako sa chrámom prevalí Božia moc a hnev. Vzdiaľte sa ale na chvíľu od brán svätyne, aby ste sa nezranili, keď Božia moc čoskoro poženie hriešnikov z chrámu. Po tomto sa už takéhoto hanobenia viac neodvážia.“13,3

Tento Žid sa potom vzdialil a velebil Boha, lebo po týchto slovách Ma považoval za proroka. Išiel k svojej skupine a vyrozprával im, čo odo Mňa počul; a táto skupina, pozostávajúca z asi sto ľudí, starých aj mladých, sa radovala a začala nahlas velebiť Boha za to, že opäť prebudil mocného proroka.13,4

(Ján 2:15) A urobil si z povrazov bič a všetkých ich vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok, a peňazomencom rozhádzal ich peniaze a poprevracal stoly.

Ja som ale povedal Petrovi: „Choď k tamtomu lanárovi, kúp od neho tri silné povrazy a dones ich sem!“ – Peter to hneď urobil a priniesol Mi tri silné povrazy, ktoré som rýchlo zaplietol, a zhotovil si tak silný bič. S týmto bičom v Mojej pravici som povedal všetkým, ktorí so Mnou boli, a Mojim učeníkom: „Poďte teraz so Mnou do chrámu a buďte Mojimi svedkami, lebo teraz sa má pred vašimi očami na Mne opäť dosvedčiť Božia moc a sláva.“ 13,5

Po týchto slovách som, prirodzene, išiel napred do chrámu, a ako som išiel, všetci sa predo Mnou rozostupovali, takže tí, ktorí išli za Mnou, mali voľný priechod, hoci zem bola, pravda, plná hnoja a smetí.13,6

V poslednej predsieni chrámu – kde na ľavej strane mali poprední obchodníci s volmi a ovcami vystavený na predaj svoj dobytok, zatiaľ čo pravú stranu zaberali cez všetky tri haly peňazomenci – som sa postavil na schody brány a hromovým hlasom som povedal: „Stojí napísané: Môj dom je domom modlitby, vy však z neho robíte lotrovský brloh! – Kto vám dal právo takto znesväcovať chrám Boží?!“13,7

Oni ale vykrikovali: „Naše právo sme si kúpili za drahé peniaze od veľkňaza a stojíme pod jeho ochranou a pod ochranou Ríma!“13,8

Ja hovorím: „Pod touto ochranou naozaj stojíte, ale Božia ruka stojí proti vám a vašim ochrancom. Kto vás vezme pred Ňou pod ochranu, keď sa napriahne proti vám a vašim ochrancom?!“13,9

Hovoria obchodníci a peňazomenci: „V chráme prebýva Boh a kňazi sú od Boha; môžu teda činiť niečo, čo je proti jeho vôli? – Koho oni ochraňujú, toho ochraňuje aj Boh!“13,10

Ja ale poviem veľmi silným hlasom: „Čo to tárate, bezbožníci? Kňazi síce sedia na stolci Mojžiša a Árona, ale už neslúžia Bohu, ale mamonu, diablovi slúžia, a ich právo a vaše právo sú právom diabla a nikdy právom Božím! Preto sa okamžite dvíhajte a vyprázdnite tieto haly, inak sa vám zle povodí!“13,11

Vtedy sa začali smiať a povedali: „Pozrite sa, ako tu machruje tento sprostý Nazareťan! – Vyhoďte ho už aj z chrámu!“ Potom sa zdvihli a chceli na Mňa vztiahnuť ruku.13,12

Tu som pozdvihol Moju pravicu s upleteným bičom a začal som ním nad ich hlavami s božskou mocou švihať. Koho bič zasiahol, toho okamžite zachvátila obrovská, takmer neznesiteľná bolesť; a platilo to aj pre dobytok. V okamihu povstal hrozný rev ľudí aj dobytka, a dobytok sa rozbehol a zvalcoval, čo mu stálo v ceste; a takisto ušli so strašnými výkrikmi bolesti aj predajcovia a kupujúci. Ja som ale prevrátil všetky stánky peňazomencov a rozhádzal im všetky peniaze, ktoré na nich boli, a Moji učeníci Mi pri tom pomáhali.13,13

(Ján 2:16) A tým, čo predávali holuby, povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu Môjho Otca tržnicu!“

Potom som vstúpil do chrámu, kde bolo ešte veľa obchodníkov s holubmi, s klietkami plnými holubov všetkých možných druhov, a čakali tam na kupcov. Keďže títo predajcovia boli zvyčajne chudobní ľudia a nejako zvlášť nebažili po zisku, a predaj holubov v chráme bol starou zvyklosťou, aj keď len na prvom nádvorí chrámu, týchto chudobných som len napomenul a povedal im: „Odneste to odtiaľto a nerobte z domu Môjho Otca tržnicu! Miesto na toto je na prvom nádvorí!“ – Títo chudobní sa bez ďalších rečí vzdialili a presunuli sa na prvé nádvorie. – Takýmto spôsobom prebehla očista chrámu. 13,14

(Ján 2:17) Vtedy si Jeho učeníci spomenuli, že stojí napísané: „Horlivosť za Tvoj dom Ma strávila.“

Ale toto čistenie vyvolalo veľký rozruch a učeníci sa tajne obávali, že teraz na nás kňazi zavolajú rímske stráže, aby nás zatkli ako buričov, a len ťažko sa vyhneme zodpovednosti a veľmi ponižujúcemu trestu; lebo stojí napísané: „Horlivosť za Tvoj dom Ma strávila.“13,15

Ja som im ale povedal: „Nerobte si starosti! Pozrite sa len do vstupných hál, ako sú sluhovia a kňazi vyťažení zbieraním rozhádzaných peňazí po peňazomencoch, aby si naplnili svoje vrecká! Budú sa nás síce kvôli poškodeným pýtať, z akej moci sme to urobili, ale potajomky im to takto vyhovuje; lebo tento čin im vyniesol 1000 mešcov zlata a striebra a veľké množstvo iných peňazí, ktoré ich pôvodným majiteľom už nikdy nevrátia. Teraz sú veľmi zaneprázdnení a nemajú čas volať nás na zodpovednosť, ani nie je pravdepodobné, že by nás kvôli tomu chceli žalovať. Rovnako tak poškodení, pre ktorých to bola poriadna lekcia, len tak ľahko nepodajú žalobu na Mňa. Buďte teda úplne pokojní.13,16

Horlivosť za Môj dom Ma síce pred nimi strávi, ale teraz ešte dlho nie! Nanajvýš sa Ma niektorý z tu prítomných Židov opýta, kto som a z akej moci som to učinil, a budú odo Mňa žiadať potvrdenie. Ja ale viem, že takto sa to musí udiať a pre nás z toho nevyplynie žiadne nebezpečenstvo. Aha, tam pri opone už postáva zopár takých, ktorí sa chystajú, aby sa Ma na to, kvôli vlastnému prospechu, vypytovali; a hneď aj dostanú patričnú odpoveď!“ 13,17

Čítať ďalej O titule