Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

123 – Svedectvo Jána Krstiteľa o Pánovi. Podobenstvo o ženíchovi, svadobčanoch a neveste.

Po tomto rozhovore pokračujú Jánovi učeníci v jedení, a my jeme tiež. Len niekoľkí z prítomných farizejov sa úplne postili a nechceli jesť až do západu slnka – lebo nekvasený chlieb, ktorý tu u Grékov nemali, nezohnali, a tak sa postili, zatiaľ čo viacerí ich kolegovia a zákonníci si náležite pochutnávali na jedle.123,1

Po nejakej chvíli, keď víno urobilo Jánových učeníkov zhovorčivejšími a odvážnejšími, sa jeden spomedzi nich zdvihol a chcel odo Mňa samotného zistiť dôvod, prečo sa oni, ako Jánovi učeníci, musia tak často a prísne postiť, a Ja a Moji učeníci nie, a tak sa Ma opýtal: „Pane a Majstre! Prečo sa my, ako aj farizeji, tak veľa postíme a Tvoji učeníci sa nepostia?“ 123,2

A Ja som mu povedal: „Priateľu, ty si bol pri Jánovi, keď mu o Mne doniesli správu, že krstím ľudí, a že Ma mnohí nasledujú! Povedz tu nahlas pred všetkými: čo odpovedal Ján?“ Hovorí Jánov učeník: „Takto hovoril Ján: ,Človek si nemôže vziať nič, ibaže by mu to bolo dané z nebies. Vy sami ste mojimi svedkami, že som povedal, že ja nie som Kristus, ale iba poslaný pred Ním! Kto má nevestu, je ten pravý ženích. Ženíchov priateľ ale stojí a počúva ho, a veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu! Táto radosť sa teraz naplnila na mne! On musí rásť a ja sa umenšovať! Kto však pochádza zhora, ten je nad všetkými. Kto je zo Zeme, ten nikdy nemôže byť zhora, ale len zo Zeme a nechce rozprávať o ničom inom ako o Zemi. Len ten, kto prichádza z nebies, je nad všetkými!‘123,3

Tu sa Ján odmlčal, potom vymenoval, čo všetko videl, a ako o Ňom svedčil, nakoniec však s povzdychom ľutoval, že jeho svedectvu, ktoré je predsa také pravdivé, nikto nechce uveriť! Avšak ten, kto tomu napriek tomu uverí, nech v sebe zapečatí veľkú pravdivosť Božiu – zo strachu pred svetom. 123,4

Lebo aj keď vie, že Ten, ktorého bez akýchkoľvek pochybností poslal samotný Boh, hovorí len čisté Božie Slovo, neodváži sa to priznať pred svetom, keďže sa nepriateľa Božieho – zlého sveta – bojí viac ako Boha, kvôli svojmu mizernému telu, ktoré je tiež svetom a svet uctieva! Čo je ale platné poznať v sebe pravú mieru Božiu, keď sa človek pridržiava miery sveta?! Boh však nikomu nedal Svojho Ducha podľa miery sveta, a preto sú zavrhnutí tí, ktorí plne spoznali Ducha Božieho, no predsa sa pridržiavajú miery sveta a nemajú v sebe večný život!123,5

,Len ten‘ – hovorí ďalej Ján – ,kto verí v Syna, má v sebe večný život; lebo samotný Syn je životom Otca! Kto však v Syna neverí, ten ani večný život nemá a ďalej nad ním spočíva starý hnev Boží!‘123,6

Vedzte, že takto vtedy Ján hovoril, no až do tejto hodiny nikto z nás nedokázal plne pochopiť zmysel tejto jeho reči! Toľko sme pochopili, že mienil Teba, ale ako je to všetko prepojené, sme mali ako pochopiť a v celej plnosti tomu porozumieť?!“123,7

Hovorím Ja: „Nuž, keď si toto o Mne od Jána počul, musíš predsa vedieť, že ja som ten ženích, ktorého Ján myslel! Ale ak Ja som ten ženích, toto budú iste Moji svadobní hostia!?“123,8

Hovorí Jánov učeník: „Kto je teda tá krásna nebeská nevesta? Ako to, že Ty si ženích a nemáš nevestu?!“123,9

Hovorím Ja: „Títo Moji svadobní hostia sú súčasne aj Mojou nevestou. Tí, ktorí počúvajú Moje Slovo, držia ho vo svojich srdciach a konajú podľa neho, sú vpravde Mojou nevestou, rovnako ako Mojimi svadobnými hosťami! Ako by ale mohli, a prečo by mali svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi?! Keď ale nadíde čas, že im ženích bude vzatý, potom sa aj oni budú postiť!“123,10 (Matúš 9,15)

Tomu sa Jánovi učeníci veľmi divili a boli aj trochu podráždení, lebo si mysleli – keďže som im tieto slová hovoril tak trochu s úsmevom – že ich tým podpichujem. A ten jeden Jánov učeník potom povedal, trochu ironicky: „Zvláštne! Z Jána prehováral Duch Boží a z Teba by mal ten istý Duch hovoriť ešte viac, keďže Ján o Tebe svedčil! Je to čudné, že ten istý božský Duch hlásal úbohým ľuďom tejto Zeme cez Mojžiša, všetkých prorokov a nakoniec cez Jána vždy rovnaký, prísne kajúcny život a vyžadoval jeho najprísnejšie dodržiavanie; u Teba sa však zdá, že si a učíš pravý protiklad toho všetkého! Podľa Mojžiša, kto iba navštívil dom hriešnika, bol nečistý a musel sa očisťovať; kto sa cez šabat dotkol dievčaťa, alebo nejaký iný deň ženy, ktorá mala svoje dni, musel byť očistený a to ešte oveľa striktnejšie! Zdá sa však, že Ty aj so svojimi učeníkmi už nedbáte na šabat, rovnako ako ani na udržiavanie osoby v čistote! Ako potom môže byť Tvoje učenie rovnako božské, ako bolo učenie z úst prorokov?!“123,11

Čítať ďalej O titule