Samuel Sagan: Návrat Lietajúceho Draka (Atlantské Tajomstvá IV)

Návrat Lietajúceho Draka.

Samuel Sagan

________________

Atlantské Tajomstvá, zväzok 4 - Návrat Lietajúceho Draka.

Druhé vydanie.

Translation © Peter Bezemek

ISBN 978-80-89285-07-5

POĎAKOVANIE

Najprv a predovšetkým Pánu Ganovi, ktorého nepretržitý tok inšpirácie bol hnacou silou pre začatie, vytrvanie a dokončenie tohto epického románu.

Ďalej chcem spomenúť priateľov, ktorí podporovali spisovateľský zámer svojím entuziazmom, pomohli prepracovať množstvo scén a odstrániť z nich chyby: Catherine Ross a Ruth Camden, ktoré boli počas deviatich mesiacov mojimi ISIS konektormi, za účelom preskúmania archívu Clairvision a zhromaždenia materiálu, ktorý slúžil ako základ pre toto dielo; Oonagh Sherrard a Philip Joseph, s pohnutím spomínam na naše diskusie o štvrtej ráno ohľadne „skutočne dramatického" písania scén; Samantha Livingstone, ktorej kritika ma motivovala k pridaniu Knihy Kráľa Nagaov. (a pri tej príležitosti aj tretieho zväzku); Orna Lankry a Coral Noonan, ktoré ma povzbudzovali, aby som napísal Atlantské Tajomstvá ako trilógiu v štyroch zväzkoch; Janis Lander, veľká fanynka kráľa Nagaov; Rosa Droescher; Anne Barbato; Karen O'Connell; Nathalie Brown, ktorej dlho zabudnutý darček úplne premenil tento román.

Nakoniec, ale určite nie na poslednom mieste, vďaka Džervinovi výnimočnému, priateľovi a majstrovi v Hrome. Bez neho by sa nič z tohto nikdy neudialo. Všetka sláva učiteľovi!

Poznámka k používaniu kurzívy

Kurzíva bola použitá pre poukázanie na nasledovné:

1. Citáty zo Zákona Melchisedeka, napríklad:

Jedným z najviac nepochopených zo všetkých veršov Zákona bol „Jeden Zákon, jedna cesta! Pochválený buď Pán Melchisedek!"

2. Rozprávanie bohov, anjelov a Lietajúcich Drakov:

Biely Orol odpovedal,

„Duša Výšin,
Dieťa večnosti,
Čakal som na teba ešte predtým, ako vznikol čas.
A ty prichádzaš, žiarivá,
Dochvíľna na kozmické stretnutie,
Robíš Matku Svetla pyšnou na svoje semeno. "

3. Rozprávanie ľudských bytostí, keď sú pozdvihnuté na úroveň vedomia bohov, anjelov a Lietajúcich Drakov (preto zahŕňa aj komunikáciu cez silu Hrotu). Napríklad,

„Džervin!" zavolal som cez Hrot. „Prosím, urobte niečo! Rýchlo!"

4. Niekedy je kurzíva použitá na zdôraznenie určitého slova vo vete, napríklad:

„Džervin," povedala Teyani, „keby to nebolo z tvojich úst, nikdy by som neuverila tomuto príbehu!"

Avšak od Zväzku 3 ďalej, kvôli zvýšenému výskytu konverzácií s anjelmi, bohmi a Lietajúcimi Drakmi (kategórie 2 a 3), boli bežné výrazy zo Zákona Melchisedeka ponechané bez kurzívy.

Atlantské Tajomstvá - Tetralógia

Zväzok 1

1 - Kniha Začiatkov
2 - Kniha Blažených Spiacich
3 - Kniha Volania Osudu
4 - Kniha Lososového Rúcha
5 - Kniha Mystérií Eisraimu
6 - Kniha Veľkého Draka Hlbočiny
7 - Kniha Korenia Nefilim

Zväzok 2

8 - Kniha Bieleho Orla
9 - Kniha Elyani
10 - Kniha Kráľa Nagaov
11 - Kniha Kniežacieho Apartmánu

Zväzok 3

12 - Kniha Lietajúcich Drakov
13 - Kniha Stretnutí so Zlom
14 - Kniha Rituálu Vystúpenia
15 - Kniha Sveta Bohov

Zväzok 4

16 - Kniha Nefilimských Obrov
17 - Kniha Paradoxov vo Výšinách
18 - Kniha Smrti Strašnej
19 - Kniha Polí Pokoja a Rytierov Apokalypsy
20 - Kniha Posledných Dní
21 - Kniha Údolia Nekromancera
22 - Kniha Virdžínie a Hirama

Úvod

Polia Pokoja, Archívna Hala Päť, apokalyptické časy

„Rozprával ti Barkhan Zér o tvojom ďalšom živote?" opýtala sa Virdžínia.

„Len toľko, že budem typ človeka, ktorý má všetko. Zatiaľ mi viac nepovedal," Hiram, Rytier Apokalypsy, hľadel na hviezdy cez vysoký strop dómu.

Hviezdy v Poliach Pokoja. Pastva farieb podobných drahokamom, tiahnúca sa ponad ich hlavy. Svetlo hviezd s Duchom.

Zhliadol dole a stretol sa s jej pohľadom, „A čo tvoj ďalší život?"

Čerpajúc z hudobného poľa, Virdžínia vylúdila sekvenciu zostupných arpeggio. Ako dosiahli dno, zvuky explodovali do všeobsiahlej rozľahlosti, ktorá spôsobila, že nebesá hviezdnych zvukov pripomínali vlnky v oceáne.

Stala sa rozľahlou. Hiram sa cítil ako maličká biela bodka v jej vnútri. Vyvolalo to u neho užasnutý smiech, „Ako to robíš?"

„Lietajúci Draci hudbu nerobia, oni sú hudbou," povedala, zmäkčujúc zvuky tak, aby sa roztopil v jej vnútri. „Vidíš, ty budeš mať vo svojom nasledujúcom živote všetko, a bohovia vedia, že veru zaslúžene! Ale ja budem mať len toto - hudbu. Obávam sa, že nič viac."

Jej zvuky spôsobili, že sa cítil, akoby sa mal roztiecť. „Ak ja budem mať všetko, potom... by sme sa mohli podeliť."

Doberala si ho, „Vo svojom ďalšom živote budeš príliš krásny a talentovaný, aby si si vôbec všimol obyčajného človeka ako som ja. Nebudeš ma ani vidieť. A to je len dobre! Určite budem poriadne škaredá!"

Urobil svoj hlas nežným ako Biely Orol, „Ako by som mohol nevidieť Lietajúceho Draka?"

Videné normálnymi očami, Virdžínia bola očarujúco krásna sedemnásťročná mladá žena s iskrivo zelenými mandľovými očami a dlhými hnedými vlasmi. Videné z Hrotu, jej podstata Lietajúceho Draka sa tiahla od Priepasti Hlbočiny a Priesmyku Večnosti po sféry Veľkého Mravca a ďaleko za Modrú Lagúnu. Hľadieť na ňu bolo ako zhliadnuť panoramatický záber sfér diaľav. Hiram si pripadal ako širokouhlý teleskop.

Taká rozľahlosť môže byť niekedy zmáhajúca. Bolo toho priveľa, rozum nestíhal.

Hiram si bol istý, „Keď ťa uvidím, spoznám ťa. Okamžite!"

Také veci si ľudia rozprávajú, keď sú v Poliach Pokoja. Keď zostúpia a inkarnujú sa do fyzického sveta, celé sa to, pravdaže, dosť skomplikuje.

„Pravdepodobne ma spoznáš," urobila zvuky hladivými. „Otázka ale znie, spoznám sa ja sama?"

V absolútnej jasnosti Polí Pokoja je všetko také prosté. Byť znamená vidieť. Večný si, a tak vidíš do večnosti. Byť sám sebou je tou najprirodzenejšou vecou na svete. Ale tam dole, v hmotnom vesmíre... Virdžíniu striaslo, spomínajúc na všetky tie existencie, keď na Zemi žila v takmer úplnom zabudnutí svojej podstaty Lietajúceho Draka.

Hrot-majster Hiram bol zmätený. „Je ľahké vidieť prečo ľudské bytosti zabúdajú na svoju večnú podstatu, keď sú na Zemi. Ich vedomie je krehké. Ale ty si taká obrovská!"

„Presne! To je ten problém, keď si Lietajúcim Drakom: ľudské telá sa nehodia, sú príliš malé! Môžeš do nich vložiť len kvapku seba samého."

Také ťažké pre kvapku, pochopiť oceán.

„Takže zabudneš úplne?"

„V pozadí je stále vedenie." Aby ilustrovala svoju myšlienku, Virdžínia vyvolala Archívne obrazy Zara ako lieči Felíciu. Bolo to v jaskyni v kaňonoch Červenej Zeme, v južnej časti dávno strateného kontinentu, Atlantídy. Zar práve absolvoval osemnásť mesiacov tréningu s Veľkými Bojovníkmi svätyne Synov Draka v Mount Lorzen. Napájané impozantnými energiami Podsvetia, jeho telo sa v šírke zdvojnásobilo. Jeho nižšie čakry rezonovali s úžasnými zemskými silami. Ale stále bol úplne neznalý sily Hrotu. Stĺpec Ducha nad jeho hlavou nebol kultivovaný. Nefilimský Lovec by ho dokázal usmrtiť behom niekoľkých sekúnd. A predsa jeho podstata Lietajúceho Draka dokázala urobiť Felíciu dostatočne silnou nato, aby mohla čeliť ohňu Strážcov.

Virdžínia nechala svoju hudbu zmĺknuť. „Pozri sa!"

V malej jaskyni ležala v bezvedomí na zemi nádherná červenovlasá nefilimská kňažka. Za pomoci síl Podsvetia liečil Zar rukami jej telo. Ale súčasne, bez toho, že by si toho bol vedomý, jeho podstata Lietajúceho Draka pracovala na centrách energie nad jej hlavou.

„V tomto štádiu nemal Zar o Lietajúcich Drakoch ani potuchy. Boli pre neho úplne nepochopiteľní. To mu ale nebránilo vložiť do Felíciinho tela energie sily Lietajúcich Drakov," poznamenala Virdžínia.

Po liečení sa Felícia vrátila do jaskyne Verzazyela Strážcu, zostúpila do krypty a zázračne prežila búrlivý zážitok mysle Strážcu. Odolajúc pokušeniu doprevádzať ju, Zar sa vrátil do svätyne Eisraimu.

Virdžínia vyvolala obraz Elyani Bieleho Orla. Bola sama na svojom malom nádvorí, v ženskom krídle svätyne Eisraimu. V striebristej polotme teplej atlantskej noci, ležala na trávniku a smiala sa od radosti, zaplavená zvukmi Lietajúcich Drakov. Rovnaký zážitok maličkej bodky zahalenej nekonečnosťou hviezdnych zvukov.

Elyani zavolala cez tmu viditeľnú, „Teyani! Teyani! Zar je na ceste späť z Červenej Zeme! O tri týždne je tu. Možno o dva."

„Pochválený buď Pán Melchisedek!," tmou viditeľnou zažiarilo Teyanine svetlo. „Tieto správy sú od Orla?"

„Nie, od samotného Zara! Chcem povedať, jeho hlas Lietajúceho Draka ku mne opäť prehovoril," odpovedala Elyani.

Virdžínia zastavila víziu. „Potom, ako sa Zar stal Veľkým Bojovníkom, jeho hlas Lietajúceho Draka často prehováral k Elyani a Džervinovi, dokonca aj k Teyani. Ale Zar si tejto svojej časti vôbec nebol vedomý." Vyvolala iné obrazy. Zar a Džervin Hnedého Rúcha práve ukončili jeden zo svojich rozhovorov. Zar opúšťal akvamarínovú komnatu a vyzeral byť zdrvený. Džervin ho práve informoval o nedávnom úpadku polí, predzvesti neodvratného pádu kráľovstva Atlantídy. Premožený, Zar kráčal alejami svätyne, „Čo robí blázon, keď sa mu roztápa dom? Tancuje! Tancuje!"

Naplnená prítomnosťou bohov, svätyňa sa zdala byť nemenná - neotrasiteľná! Ťažko uveriť, že už za pár rokov z nej nezostane nič, možno aj za menej. Čo sa stane so všetkými týmito vysokými zasvätencami, kňazmi a kňažkami? Čo bude s Elyani a s ním samotným?

Narazil do Artolda Lososového Rúcha, ktorý ho zarmútil svojim večným, „A ako sa majú tvoji rodičia, môj priateľ v Zákone?"

Medzitým Majster Džervin zavolal Elyani cez tmu viditeľnú, „Biely Orol, potrebujem tvoju pomoc. Čas sa kráti a tím Archívu potrebuje Zara už teraz! Budem musieť prebudiť jeho Hrot priamo z Hromu. Pán Gana a ja mu ideme nad jeho hlavu nadeliť poriadnu dávku energie - viac ako dosť nato, aby z toho normálny človek nezákonne zošalel. Ale jeho podstata Lietajúceho Draka by mu mala umožniť vyrovnať sa s tým, obzvlášť s nežnou starostlivosťou Orla. Ty máš na starosti túto stránku operácie."

Elyani práve strávila rok a pol v záchvatoch agónie, pretože muž, ktorého milovala, zomieral v Drakovi, v rukách nebezpečných fanatikov Podsvetia. Teraz to bol jeho stĺpec Ducha, ktorý mal byť varený kozmickým ohňom. Vďaka Orlovi, Elyanina dôvera v Džervina bola totálna. „Vie Zar, čo sa s ním ide udiať?" opýtala sa len.

„Mm... vyrovná sa s tým oveľa ľahšie, keď si bude myslieť, že si jeho inštruktorka a toto je normálny proces vývoja Hrotu," rozhodol Džervin múdro.

„Nemôžeme urýchliť jeho napojenie na Lietajúcich Drakov? Ak by sa dokázal spojiť so svojou podstatou v diaľavách, všetko by bolo pre neho oveľa ľahšie."

Džervin si žmolil bradu, „Žiaľ, takéto veci dokážu robiť len Lietajúci Draci. Ale Zar je teraz dosť pevný. Mal by sa s tým vysporiadať. Jeho správanie môže byť v najbližších dňoch trochu divné. Nebuď prekvapená, ak bude robiť hlúposti."

„Budem pripravená."

Ďalšia scéna. Zar bol v kaplnke Pána Ganu a tancoval, keď jeho Hrot vybuchol ako sopka obrátená hore nohami. O päť minút bol v Elyaninom náručí, vyznávajúc jej svoje city, „Ľúbim ťa, Elyani! Ľúbim ťa! Ľúbim ťa!"

V Archívnej Hale Päť si Hiram a Virdžínia išli vyrehotať svoje Hroty. „Chudiatko!" Hiram bol vždy pripravený sympatizovať so svojim obľúbeným Bielym Orlom. „Je ťažké byť zamilovaný do Lietajúceho Draka." Znovu a znovu sa pozerali na milostnú scénu, prehrávajúc si ich prvé bozky - Dračie vrúfovanie dole, Hrotovosť prúdiaca zhora ako horúca láva, milióny anjelov spievajúcich nad hlavami Zara a Elyani, galaxie šepotu Lietajúcich Drakov v pozadí... malo to šťavu. Chytení v prúde, Hiram a Virdžínia sledovali ďalej.

Chovaný v Orlových krídlach, Zar sa s tým vyrovnal prekvapujúco dobre. V priebehu niekoľkých dní jeho podstata Lietajúceho Draka prebytok ohňa absorbovala. Hurikán nad jeho hlavou opadol. Jeho Hrot sa stal plne funkčným, ale stále si vôbec nebol vedomý svojej podstaty Lietajúceho Draka. Hlasy diaľav ďalej šepkali v pozadí jeho mysle. On ich počul a zároveň nepočul. Občas bolo jeho správanie podivné. Ale v priemere to zostalo v medziach Zákona. Elyani dýchala, ale nie nadlho! Čoskoro orákulum odhalilo, že ona a Zar majú byť od seba oddelení.

Bohovia vrhli daivu - kocky osudu. Teyani, žena nekonečného vhľadu, presne vedela, o čo ide. Nasledujúc radu Synov Apolóna, Elyani o tom nič nepovedala. Zar a Elyani si užili krátke obdobie šťastia, učiac sa láske, ktorá je ústredným mystériom Orla.

Virdžínia vyvolala obraz Elyaninho nádvoria. Bolo práve pred západom slnka. Zar a Elyani sa šplhali po rebríkoch na strechu kaplnky Modrých kňažiek. Rozprávali sa o svojom novom priateľovi Vlnkovi Zažltnutého Rúcha, výrobcovi kameňov nezvyčajného nadania a nezákonných spôsobov. Vlnko javil veľký záujem o Maryani Bieleho Orla, mladú kňažku, ktorá práve zostúpila do Podsvetí pod Zarovým vedením. Ale tam dole, Maryani prijímala od Kráľa Vasúkida a Nagaov toľko duchovných darov, až sa Zar obával, že sa už možno do kráľovstva vôbec nebude chcieť vrátiť. Elyani dôverovala múdrosti Orla, ktorý zostup nariadil. Keď vyšli na strechu, sadli si a spolu sledovali červenú mágiu západu slnka, atlantské hmly v plameňoch. Cez Elyaninu lásku, Orol vlieval do Zara sily, pripravujúc ho na magické objavenie svojej podstaty Lietajúceho Draka.

Bolo to počas tohto obdobia, keď Zar začal prenikať do projektu Archívu, ktorý Džervin a Správcovia Polí pripravovali viac ako tridsaťpäť rokov. Predvídajúc neodvratný osud, ktorý očakával atlantskú civilizáciu, Majstri Hromu sa podujali zachrániť vedenie svojich čias v nefyzickom Archíve - svätyni svetla postavenej v Poliach Pokoja, ktoré sa tiež nazývajú Prichádzajúcim Svetom. Projekt, ktorý mal byť realizovaný svätyňami Eisraimu a Lazéry, pozostával z prenosu spomienok, napojení a duchovných síl obsiahnutých v týchto svätyniach, do Archívu. Vytvorenie mäkkých kameňov vysokej kvality bolo základným predpokladom úspechu projektu. Krátko pred prenosom mali byť energetické polia Eisraimu a Lazéry projektované do mäkkých kameňov. Táto neobyčajná operácia, nazvaná 'nabíjanie Archívnych kameňov', mala trvať sotva jednu noc. Kamene mali byť potom prenesené na Planinu Sorany, na druhej strane hôr Lazraimu. Tam sa mal uskutočniť konečný rituál, ktorý by obsah kameňov preniesol do Archívu. Aby sa pripravili na tento rituál, viac ako tristo Majstrov Hromu sa už zhromaždilo vo svätyni svetla v Poliach Pokoja, pod vedením Barkhan Zéra.

Virdžínia vyvolala obrazy kaplnky Správcov Polí, odkiaľ Ferman a jeho muži monitorovali polia svätyne. Zar bol teraz veliteľom Archívu zo strany kráľovstva. Ústredným bodom jeho misie bolo zabezpečiť, aby sa kamene, potom ako budú nabité, bezpečne dopravili na Planinu Sorany. Ale najprv museli byť prekonané značné prekážky. Kamene sa kazili vďaka znečisteniu, ktoré postihlo sieť polí a stali sa pre projekt Archívu nevhodnými. Maryani, ktorá sa z Podsvetí vrátila s ohromnými silami, zachránila situáciu. Použijúc fenomenálne alchymické vedenie Nagaov, ona a Vlnko pripravili mäkké kamene ohromnej ceny.

Vlnko žiaril. Jeho zlomený nos vyzeral byť menej zlomený, jeho tvár menej posiata vyrážkami a pupákmi. Mal na sebe čisto nové rúcho krémovej farby. „Veliteľ, pozri sa na toto!" jasal, ukazujúc Zarovi drahocenný mäkký kameň veľkosti marhule. „Archív je zachránený! Už si nemusíme robiť starosti."

„Zákonne fantastické!" Zar sa donútil do širokého úsmevu, nechcel totiž Vlnkovmu novoobjavenému pozitívnemu prístupu k životu uštedriť studenú sprchu. Ale vo vnútri vedel, že situácia sa môže rýchlo zvrtnúť. Áno, nové kamene boli dokonalé - ideálne na prenos Archívu. Ale práve vďaka svojej dokonalosti museli pritiahnuť pozornosť celého roja potenciálnych nepriateľov: nefilimských Lovcov Džex Belaranu, niekoľkých klanov Odpadlíckych Lovcov, nefilimských obrov Východného Polostrova - a možno dokonca aj samotného kráľa Atlantídy. Nabité, Archívne kamene mali obsahovať dosť sily na ovládanie celého kráľovstva. Každý jeden nádejný dobyvateľ ich bude chcieť.

Scéna bola pripravená na veľkú bitku - bitku, v ktorej Zar bude potrebovať každú jednotlivú silu, z ktorej len môže čerpať, Drak dole, Drak hore. Ale keď Lietajúci Draci prišli prebudiť jeho podstatu v diaľavách, zmeškal stretnutie.

Virdžínia a Hiram znovu sledovali scény v paláci Tomoristanu. Zar sa pokúšal vyliečiť kniežacie dieťa rodiny Ozorenan. Pri ňom stála Hermína vysokej kasty Nepoškvrnených a jej mladá asistentka Džínia, predchádzajúca inkarnácia Virdžínie. Fyzická blízkosť Zara a Džínie vytvorila anténu, obzvlášť priaznivú pre prijímanie impulzov od Lietajúcich Drakov. Časové okno bolo otvorené. Ale Zar, zo strachu, že Hermína z neho vyčíta tajomstvá projektu Archívu, zostal hluchý k hlasu Lietajúcich Drakov. Zatvoril svoj Hrot, zahalil svoju myseľ, zamkol svoje srdce. Prítomnosť Lietajúcich Drakov sa stiahla. Stretnutie s osudom bolo zmeškané. Šesťdesiatminútový omyl odsúdil Virdžíniu na trinásťtisíc rokov blúdenia.

Čoskoro nato Džínia zomrela od žiaľu, bez toho, aby tušila, za čím vlastne smúti.

Virdžínia si v posledných dňoch pozerala tieto obrazy toľkokrát, že na ne už nereagovala. Prešla ďalej na scénu v Eisraime. Zar bol na Elyaninom nádvorí a cítil sa byť priepastne prázdny. Bolo to krátko potom, ako orákulum odhalilo rozhodnutie bohov - daivu. Holma, vystupujúca bohyňa, umrela. Elyani bola vymenovaná za jej náhradníčku a zamkli ju do Malchaskovej veže. Pod dohľadom dvoch Nepoškvrnených kňažiek sa pripravovala na rituál, ktorým sa mala znovuzrodiť vo svete bohov. No kvôli chaotickému stavu polí už rituály nefungovali. Elyani chradla. Zar bol v stave nevýslovného zdrvenia. Alsibyadi Bieleho Orla, Teyanina dcéra, sa ho snažila vytiahnuť z jeho depresie. Odhodil ju z jednej strany nádvoria na druhú, pričom jej zlomil rebrá. Zdalo sa, že sa potom cítil lepšie.

„To zlomené srdce bolo požehnaním od Matky Svetla!" Virdžínia potriasla hlavou. „Vytvorilo to prasklinu v Zarovej štruktúre. To umožnilo znovunapojenie Lietajúcich Drakov."

V tom čase tomu nikto nerozumel lepšie ako Alsibyadi. Pár mesiacov predtým jej Zar zachránil život tým, že ju priviedol naspäť z Podsvetí. Teraz bola na rade Alsibyadi, aby zachránila Zara. Nezabudnuteľné obrazy! V pivnici, vedľa krypty Archívnych kameňov, sedel Zar na dlážke. Za ním stála vysoká žena s dlhými tmavými vlasmi, s oboma rukami na jeho hlave. Pražiac jeho vysokú časť stĺpca Ducha, vynútila si spojenie s Lietajúcimi Drakmi. Z ničoho nič začala vrieskať ako sto pomätencov. Zarove vedomie bolo projektované cez sféry diaľav. Intenzita bola čoraz šialenejšia. Alsibyadi hrozilo, že sa rozpadne. Do pivnice vbehol Džervin. Nereagovala na jeho príkazy, ruky mala prilepené k Zarovej hlave. Ďalej vrieskala, čoraz hlasnejšie a hlasnejšie. Džervin ju musel surovo zhodiť na zem. Na scénu došiel Lermon a pomohol Džervinovi zvládnuť ten divoký zmätok.

Keď bol Zar opäť pri zmysloch, jeho stĺpec Ducha bol prasknutý, jeho myseľ v úplnom zmätku, sotva dokázal spoznať Džervina. Ale medzi jeho pozemským ja a jeho podstatou Lietajúceho Draka bola vytvorená vedomá linka - spojenie, ktoré sa už nikdy nestratí. Alsibyadi ležala na dlážke, jej hlava spočívala v Lermonovom lone. Posadila sa a okamžite sa chopila velenia, využijúc Orla na zosilnenie spojenia. Zara to tak šokovalo, až ho to prebralo. Džervin vybuchol do smiechu.

Potom ako nadobudol tenkú nitku príčetnosti, Zar vyšiel z pivnice, varujúc Lermona, „Brat, táto žena to nikdy nevzdá!"

Otrasený silou za jeho slovami, Lermon nadvihol obočie, jeho pery sa nebadateľne chveli.

Hiram a Virdžínia sa zaradovali a vymenili si tlesknutie, „Beriem!"

Ďalší obraz, Alsibyadi a Lermon sa milovali. Vášnivo.

Alsibyadi bola jednou zo šiestich kňažiek Bieleho Orla, ktoré mali byť vyslané do Egypta - nezávideniahodný osud v kultúre, kde bol exil považovaný za trest horší ako smrť. Alsibyadi, ktorá bola do Lermona dlho zaľúbená, ho požiadala, aby predtým ako odíde, mali spolu dieťa. Až dovtedy to Lermon kategoricky odmietal, považujúc to za úplné bláznovstvo. Tú noc bláznovstvo zvíťazilo.

Kým boli jeden druhému v náručí, Zar sa túlal Hrotom navigovanými chodbami ženského krídla, hľadajúc svoju novú identitu. Elyani mu predtým už viackrát rozprávala legendu o Lietajúcom Drakovi, ktorý raz dávno prešiel celú cestu od Priepasti Hlbočiny a Priesmyku Večnosti, aby mohol uzrieť Sieť Lásky a sféry Melchisedeka. Keď sa Lietajúci Drak a Biely Orol stretli, bola to kozmická láska na prvý pohľad, vášeň epických rozmerov. Ale Lietajúci Drak tu nemohol zostať, jeho sféry diaľav ho potrebovali. A sféry Melchisedeka sa zase nemohli zaobísť bez Bieleho Orla.

Aký by bol tento svet bez Bieleho Orla?

A tak Biely Orol zostal a Lietajúci Drak odišiel. Ale predtým ako odišiel, zasadil svoje semeno do Draka Hlbočiny. Bolo to vtedy, keď povedal, „Navždy láska, Biely Orol!"

A Biely Orol odpovedal, „Navždy láska, Lietajúci Drak!"

Ako Zarove nohy kráčali alejami Eisraimu, jeho hlava bola rozprestretá v diaľavách a on si spomenul na legendu. Keď došiel na Elyanine nádvorie, padol na kolená. Spomínajúc na Tomoristan, plakal, „Džínia! Džínia! Ako som ťa len mohol nespoznať?"

V Archívnej Hale Päť si Virdžínia zahryzla do pery. Prikývla, „Áno, ako si mohol!"

Vyvolala obrazy hudobnej haly svätyne. Vyučovaný Fridrikom, bývalým nefilimským Lovcom trénovaným v Džex Belarane - aspoň v tom čase tomu všetci verili - Zar sa učil, ako ponoriť svoj Hrot do hudobného poľa, vyludzujúc magické zvuky. Virdžínia poznamenala, „Spomínaš si, ako ho Džervin povzbudzoval, aby hral hudbu? To bolo také múdre! Lietajúcim Drakom sa s hudbou vždy vodí lepšie."

„Pomáha im to prísť do kontaktu so sebou samými?" Hiram do seba vpíjal zvuky.

„Viac ako len to. Na Zemi dýchaš vzduch. V diaľavách Lietajúci Draci dýchajú hudbu."

Fridrik mohol byť podvodník, ale bol citlivou dušou. Intuitívne vycítil Zarovu hudobnú dimenziu a navrhol špeciálne pre neho program Hrot-práce postavený na hudbe. To bol Zarov prvý tréning v Hrot-boji.

Zar to videl tak, že proti bande nefilimských Lovcov by nemal šancu. Cez Fridrika sa preto snažil uzavrieť spojenectvo s Persepsom, Najvyšším Veliteľom nefilimských Lovcov Džex Belaranu. Fridrik doviedol Zara k tomu, aby uveril, že Perseps navrhol plán, ktorý mal za cieľ eliminovať Červených Odpadlíkov a Líšky - dva gangy Odpadlíckych Lovcov, ktoré ohrozovali misiu Archívu. Plán vyžadoval, aby Zar vnikol do hlavného sídla Líšok a zabil niekoľkých Lovcov, simulujúc útok Červených Lovcov. Medzitým Elyani, nová vystupujúca bohyňa, hnila v Malchaskovej veži. Zar na svojom nádvorí vytvoril hudobné pole a trénoval od rána do večera, budujúc svoj Hrot na kuren-džaya štandard. Čoskoro si mal uvedomiť, že bol podvedený: Fridrik bol podvodník, v Džex Belarane nikdy nebol. Klamal, keď tvrdil, že Perseps im ponúkol spojenectvo a plán. Perseps, ani nikto iný v Džex Belarane, nikdy o žiadnom Fridrikovi nepočuli. A 'plán' bol celý vyfabrikovaný Fridrikom, ktorého skutočná identita zostala záhadou.

„Teraz sa pozri na toto!" Virdžínia prehrala scény, kde sa Zar stretol s Afelionom, vyslancom Ahrimana, Kniežaťa Temnôt. Realizujúc Fridrikov plán, Zar bol v hlavnej centrále Líšok. Práve sa zmocnil kameňa, cez ktorý Líšky čerpali od Strážcov svoje sily. Premožený temnom, Zar zostal úplne odpojený od svojej podstaty Lietajúceho Draka. Hlas diaľav okamžite zmizol. Rovnako tak aj kozmická hudba v pozadí. „Pochválený buď Pán Sveta!" Afelion pozdravil Zara svojim očarujúcim hlasom. Zarove stretnutie so zlom sa začalo.

Hiram vyvolal inú scénu. Vo svätyni Lazéry bol Majster Esrevin Hnedého Rúcha na kolenách, ticho plačúc. Po jeho boku spočívalo telo mladého plavovlasého muža, sotva dvadsaťročného. Bol to Oriel Hnedého Rúcha, Esrevinov učeník. Niekoľko zákonných stôp od neho ležali dvaja mŕtvi Lovci, ich energia zničená Slovom Hromu, ktoré na nich Esrevin projektoval. Ale Esrevin dorazil neskoro. Lovci už stihli Oriela zabiť.

Hiram cítil k mladému mužovi ohromné sympatie. „Vyzeral byť šikovný, že?"

„Ako to môžeš vedieť?" hľadiac na mŕtvolu, Virdžínia sa zamračila.

„Jednoducho to viem!" povedal Hiram a z Hrotu vyvolal starší záznam. Boli to pivnice Lazéry. Oriel a Vlnko spolu pracovali s pocitom veľkého zanietenia.

„To je fantastický nápad!" vykríkol Vlnko, skúmajúc Orielovu prácu.

Hiram pozdvihol ruky, „Vidíš?"

Virdžínia sa zasmiala.

„Je to môj brat!" Hiram prikývol.

„V Atlantíde?"

„Och nie, nie v Atlantíde!" Hiram vystrúhal grimasu, „Nechci vedieť, ako som ja vyzeral v Atlantíde."

„Pravdaže to chcem vedieť! Ukáž! Ukáž mi záznamy!"

„Žiadne záznamy neexistujú. Nebol som dokonca ani vo svätyni. Bol som bezvýznamný sedliak, ktorý od rána do večera lopotil v nejakej vzdialenej barbarskej zemi." Hiram sa vrátil k Orielovi. „Jeho smrti sa dalo zabrániť! Keby Zar počúvol Afeliona, zabil by Čiernych Lovcov skôr ako stihli prepadnúť Lazéru. Nuž, ale potom... Boh vie, čo by sa stalo, keby Zar nasledoval Afelionovu radu."

A predsa, taká irónia! Keď Oriel zomrel, jeho výcvik v Hnedom Rúchu bol dokončený len spolovice. Následkom toho, keď sa Oriel o nejakých sedemtisíc rokov reinkarnoval v starej Perzii, bol obzvlášť náchylný na Afelionove presviedčanie, ktorý ho stiahol na temnú stranu. A o ďalších šesťtisíc rokov, po niekoľkých životoch tréningu pod Afelionom, sa Oriel zrodil v apokalyptických časoch ako Alexander Rošer, jeden z najmocnejších generálov Ahrimanových armád.

Rošer - Hiramov nepriateľ.

„Génius," povedal Hiram s úctou. „A viem, o čom hovorím. Práve som jeden život strávil hľadaním spôsobov, ako zneškodniť pekelné zbrane, ktoré on vynašiel."

Rošerove vynálezy zmenili priebeh vojen Apokalypsy. Ahriman mal vďaka nim navrch.

Hiram vrátil naspäť obraz Zara a Afeliona. Pred nimi žobralo o svoje životy šesť Odpadlíckych Lovcov Murdokovho Čierneho Klanu.

Zar váhal.

„No tak! Odtrhni im hlavy!" vyzýval ho Afelion bujarým hlasom. „Zabi ich! Zabi! Použi silu svojho kameňa!"

Rýchlym gestom ruky poslal Zar Lovcov preč. Po čom traja z nich išli rovno do Lazéry, ďalší do Eisraimu. V Lazére bol zabitý Oriel. V Eisraime sa vo veľkých problémoch ocitol Vlnko. Džervin mu práve ponúkol, aby sa stal jeho učeníkom v Hnedom Rúchu. Ak by prijal, nemohol by sprevádzať Maryani do Egypta. Lojálny k nej, Vlnko sa rozhodol ponuku odmietnuť.

Bolo neskoro v noci. V pivnici, blízko krypty Archívnych kameňov, padol Vlnko na kolená. Poprvýkrát od svojich deviatich rokov sa modlil. S úplnou úprimnosťou, „Matka Svetla, ó, Matka Svetla... ak robím nesprávne rozhodnutie, prosím, pošli mi znamenie!"

O dve hodiny neskôr Čierni Lovci vyplienili kaplnku, pričom Vlnka zanechali polomŕtveho. Potom ho Maryani a Vasúk liečili.

Keď sa vyliečil, stal sa jedným z Majstrov Hromu.

Osud!

Hiram opäť premietol osudný obraz. Zar stál s Afelionom po svojom boku. V Zarovej ľavej ruke žiaril zlomocný kameň veľkosti vajca. Hiram čítal v jeho očiach skutočné váhanie. Keď dával Zar svojou pravou rukou znamenie Lovcom, posielajúc ich preč, nevyzeralo to ako inšpirované rozhodnutie prichádzajúce z vysokých sfér. Skôr ako náhodnosť sveta.

„Veci sa mohli vyvinúť aj inak!" premýšľal Hiram.

Teraz, o trinásťtisíc rokov neskôr, bol Vlnko legendou medzi Rytiermi Apokalypsy a Rošer sa stal jedným z Rexových najcennejších aktív. Ak boli Hiram a Virdžínia vo Filadelfiách tak dlho od seba oddelení, bolo to vďaka mínam P-21, ktoré vynašiel Rošer.

Vo veľkom pôsobení času tak mnoho závisí od takých maličkostí.

„Veci mohli dopadnúť inak aj pri rituále vystúpenia!" Virdžínia vyvolala scénu s Džervinom a Esrevinom. Dvaja Majstri Hromu boli v Džervinovej akvamarínovej komnate, rozprávajúc sa o kráľovstve. Bolo to nedlho po Zarovom návrate z desivého stretnutia s Afelionom. Bol úplne vyčerpaný, demoralizovaný. Energia jeho ľavej ruky bola smolovočierna od zlomocného kameňa, ktorý používal podľa Afelionových pokynov. Do Eisraimu práve dorazila Hermína Nepoškvrnená. Elyani bolo dovolené vrátiť sa k Zarovi. Stále bola vystupujúcou bohyňou, ale bolo čoraz zjavnejšie, že v agónii polí sa stal starobylý posvätný rituál vystúpenia neuskutočniteľným.

„Je tu nejaká nádej?" opýtal sa Esrevin. „Dokážeš si predstaviť, že to Elyani zvládne až do sveta bohov?"

Džervin bol vážny. „Priateľ môj... Elyani umiera! Nie som si istý ani len tým, či sa Zarovi vôbec podarí udržať ju do rituálu nažive. Čo sa týka pravdepodobnosti úspechu," Džervin pokrútil hlavou, „elementáli prírody sú už takí prehnití... bol by to zázrak."

Esrevin citoval verš Zákona Orlov, „Daj Lietajúceho Draka a Bieleho Orla dokopy a nechaj rozkvitnúť zázrak!"

V Džervinových očiach zasvietilo svetlo, „Áno! Videl si ich, keď sú spolu? Sú takí nádherní! Poézia v diaľavách. Pradávne kúzlo opäť ožilo."

Odmlčali sa, spomínajúc na legendu Navždy Lásky.

Džervin pokračoval, „Zar tu bude každú chvíľu. Rád by som využil tvoj vhľad, aby si mi na niečo povedal svoj názor. Lovec Perseps dal Zarovi ako darček jeden kameň. Mal by mu umožniť komunikáciu s Džex Belaranom. Ale na tom kameni sa mi niečo nezdá!"

Esrevin sa zdesene zamračil, „Chceš povedať, že Zar prijíma darčeky od nefilimských Lovcov? A ešte k tomu mäkký kameň?"

Džervin sa pobavene usmial, „Žiaľ, zdá sa, že môj učeník si ešte stále celkom neuvedomil, akí Nefilim sú."

„Ani potom ako ho zradil Fridrik-Nefilim?"

Dvere sa otriasli Drak-dôrazným zaklopaním. Esrevin vyskočil na nohy a išiel otvoriť dvere. So slzami v očiach vzal Zara do náručia a poriadne ho vystískal. Chýbal mu Oriel. Stratiť ho, to bolo ako stratiť vlastného syna.

Hiram pochopil, keďže sám niesol svoj diel pocitu straty. Niektoré žiale nevylieči ani čas.

Virdžínia prešla na tú kritickú noc, keď Zar dostal inšpiráciu, ktorá priniesla víťazstvo. Nepokoj dosiahol vrchol. Zakaždým, keď Elyani spievala hymny, pritiahla záplavu elementálneho slizu. Hermína bola tak nepríjemne zranená, že sa z toho už zrejme nemala nikdy zotaviť. Zarova ľavá ruka bola paralyzovaná a čoraz boľavejšia. Alsibyadi sa zaprisahala, že ho vylieči, ale bolo ťažké predstaviť si, že by mohla uspieť tam, kde zlyhali všetky ostatné pokusy. Noc zavýjajúcich psov, signál finálnej agónie siete polí, bola predo dvermi.

Počas spánku mal Zar víziu. Uvidel spôsob, ako vykonať rituál vystúpenia, v ktorom by obetou neboli elementáli prírody, ale sily čerpané z Podsvetí.

Bolo to šialené odklonenie sa od kánonu Zákona.

Nasledujúci deň sa Elyani narodila vo svete bohov.

„Prečo to nenapadlo Džervina?" čudoval sa Hiram.

Virdžínia sa usmiala z hĺbok diaľav. „Musel to byť Lietajúci Drak!"

„Aby legenda žila?"

„Och áno, legenda žije! Ak Serah chcel teba, aby si sa stal ďalším Bielym Orlom Filadelfských Vzdušných Síl, je to preto, že legenda žije. A ak si našiel mňa a podarilo sa ti dovliecť ma do Polí Pokoja, je to vďaka tomu, že legenda žije."

Zamyslený, Hiram vzhliadol k dómu, jeho Hrot flirtujúci s hviezdami. „Akosi si stále nedokážem samého seba predstaviť ako Bieleho Orla!"

„Ale to musíš! Je to tvoj osud!"

Entuziazmus v jej hlase ho zohrial. „Naozaj?" usmial sa.

Bola kategorická, „Lietajúci Draci takéto veci vedia."

Hiram zareagoval s nádychom irónie vo svojom hlase, „Trinásťtisíc rokov je za nami, ale starobylé kúzlo je stále tu."

Varovala ho, „Nepovažuj ma za samozrejmosť, Rytier Hiram!"

„Také riziko tu nie je. Chceš sa ísť prejsť k Rieke Spomienok?"

„Nie, poďme ďalej pozerať!"

Predtým si prehliadli záznamy dvanástich hodín - dvanástich natiahnutých hodín - ktoré Elyani a Zar spolu strávili vo svete bohov. Po svojom pobyte s bohmi odišiel Zar do sfér svojho otca - ďaleko, ďaleko za Priepasťou Hlbočiny a Priesmykom Večnosti.

Zar sa mal práve vrátiť do sfér Melchisedeka.

„Skôr ako sa vrátime do Eisraimu, Majster Barkhan Zér povedal, že by sme si mali pozrieť toto." Virdžínia vyvolala sivú, hmlistú scénu.

Vysoký muž vo svojich šesťdesiatich rokoch stál bosými nohami v snehu. Jeho trup bol tiež obnažený. Vo svojej ľavej ruke držal dlhý ostrý nôž. Chvejúc sa od chladu, obrátil hlavu k nebu. Pomaly zdvihol obe ruky a začal vrieskať, používajúc silu Hlasu.

Príšerné škreky. Nesúvislé zvuky. Z jeho úst šľahali tmavé plamene.

„Džorandžeran, bývalý Veliteľ nefilimských Lovcov," spoznal ho Hiram. „Ale čo to robí?"

„Nefilimský smútočný rituál," Virdžínia Hrot-prečítala z Archívu.

„Mne to skôr pripadá ako zúrenie!"

Dlhý, zúrivý výkrik, ktorý sa postupne menil na ziapanie. Tok Hlasu sa zmenil na smolovočierny.

Okolo Džorandžerana bol vzduch hustý od prítomnosti Strážcov.

Starý muž s opáleným čelom a obrovskými rukami ďalej vrieskal. Hlasnejšie. A hlasnejšie. Hlas-zvracajúc temnotu.

„Toto je choré," potriasla hlavou Virdžínia.

Nastalo krátke ticho. Zdalo sa, že sneh je belší.

Náhle a celou silou, ktorú dokázal načerpať od Strážcov, Džorandžeran vykríkol, „Henrik!" Jeho Hlas vystrelil cez tmu viditeľnú ako šíp.

Výkrik trval, až kým mu nedošiel dych. A nožom si sprava doľava rozrezal hruď. Do snehu dopadli červené kvapky.

„Nefilimská láska!" prikývol Hiram.

Ešte štyrikrát Džorandžeran zo seba Hlasom vydal všetku zúrivosť, akej len bol schopný, „Henrik!" Ešte štyrikrát si svoju hruď zjazvil nožom.

Potom, úplne vyčerpaný, odhodil nôž a zrútil sa do snehu. A plakal, „Henrik! Henrik..."

V jeho slzách bola dôstojnosť. Už nevyzeral ako nefilimská príšera, ale ako ľudská bytosť. „Henrik," vzlykal, „prečo som ťa len nechal odísť?"

Jeho tvár sa zaborila do snehu. Jeho hlas bol utlmený.

V inom rohu Archívnej Haly, Virdžínia vyvolala záznam, kde Zar a princezná Pelenor jedli ragú Strážcov, sediac na streche kaplnky Modrých Kňažiek. Jediac ako prasiatko, Pelenor práve vysvetľovala ako Henrik, jej milenec, odišiel z Džex Belaranu - a z rádu nefilimských Lovcov - po hádke s Persepsom. Henrik bol teraz hlavou malého klanu Odpadlíckych Lovcov.

Zar, ktorého stĺpec Ducha bol práve opravený Priestorovou Maticou, vyzeral byť trochu poblednutý. „Na čom sa Henrik a Perseps rozhádali?" opýtal sa Pelenor.

„To nik nevie, vždy to udržiavali v tajnosti," odpovedala princezná. „Henrik mi to nikdy nepovedal. Iba odišiel. A o šesť mesiacov neskôr, na všeobecné prekvapenie, Džorandžeran odišiel do dôchodku a ustanovil Persepsa ako dovtedy najmladšieho Veliteľa Lovcov."

Namiesto Henrika.

„Henrik! Henrik..." plakal Džorandžeran, s tvárou zaborenou v snehu, jeho telo pokryté krvou.

Obe vízie vybledli, zanechajúc Archívnu Halu Päť tichou a tmavou, kúpajúcou sa v nejasnom svite polí hviezd.

Nekonečný mier Prichádzajúceho Sveta.

Po niekoľkých sekundách vyvolala Virdžínia obrazy mesta postaveného na vysokých útesoch, oproti oceánu.

„Toto bolo v Atlantíde?" zamračil sa Hiram. „Hmly sú dosť riedke."

„Citadela nefilimských obrov," ohlásila.

Hiram si nadšene pomädlil ruky, „Tuším najsofistikovanejšie polia v kráľovstve Atlantídy."

„Práve preto boli hmly také riedke."

Website Name

Samuel Sagan: Návrat Lietajúceho Draka (Atlantské Tajomstvá IV)

Návrat Lietajúceho Draka.

Úvod

Polia Pokoja, Archívna Hala Päť, apokalyptické časy